Bicykel bol odnepamäti symbolom Pekingu. Hoci dnes už nemá tak zásadnú úlohu, ako v čase pred tým, ako sa Čína otvorila trhovej ekonomike, ale naďalej pre radu ľudí predstavuje zdroj obživy aj znak spoločenského štatútu. Snímka ovenčená cenami v dvoch kategóriách na berlínskom filmovom festivale vychádza z čínskej reality a spája ju s inšpiráciou klasickým dielom talianskeho neorealismu Zlodeji bicyklov (1948). Podobne ako vo filme Vittoria De Sicy predstavuje krádež bicykla začiatok cesty, počas ktorej postavy prejdú rôznymi vrstvami spoločnosti a prostredníctvom rozličných peripetií pred zrakmi divákov vyvstane obraz miesta diania. Na rozdiel od sociálno agitačního talianskeho snímky zasadeného do
Ríma v dobe po druhej svetovej vojne sa Bicykel v Pekingu odohráva v modernej dobe a ukazuje čínsku metropolu z pohľadu mladej generácie. Hlavnými hrdinami rozprávania sú dvaja mladíci - jeden pochádza z dediny av Pekingu sa živí ako poslíček, zatiaľ čo druhý je zo stredostavovskej rodiny a v meste chodí do školy. Režisér Wang Xiaoshuai býva radený k tzv šiestej generácii čínskych filmárov. Tá predstavuje poslednú etapu v generačnom členení čínskych tvorcov a prelom medzi organizovaným filmovým aparátom a júcimi tvorivým prostredím trhovo orientovanej spoločnosti. Ide o režisérov, ktorí vyštudovali Pekinskú filmovú akadémiu a prvé diela vytvorili začiatkom 90. rokov. Na rozdiel od estétsky zameraných filmárov piatej generácie ako Zhag Yimou či Chen Kaige sa zameriavali na každodennú realitu. Snažili sa poukazovať na témy spojené s premenami spoločnosti vo vtedajšej Číne, kde sa spájali počiatky rastúca ekonomiky s paradoxy stále platného komunistického konania.
