Prilby na bicykel Catlike 2011

Na poli cyklistických prilieb patrí značka Catlike jednoznačne k lídrom na trhu, a to technológiami aj šírkou sortimentu od lacných prilieb až po špičkové modely, ktoré chránia hlavy profesionálov rôznych disciplín. Čo môžete nájsť v kuchyni španielskeho výrobcu pre túto sezónu?

S výrobou prilieb má Catlike viac než desaťročné skúsenosti a tento artikel je tiež tým, čím je značka asi najviac známa. Ako najmladší pribudli do širokej ponuky prilieb modely Vacuum a Sakana, z ktorých druhá menovaná dokonca získala cenu iF Product Design Awards na medzinárodnom fóre dizajnérov v Hannoveri. Na rok 2011 síce žiadny model nepribudlo, prilby ale podobne ako v minulom roku prilby doznali príjemných dizajnových a iných kozmetických zmien.

Novinky Catlike pre rok 2011 sú výsledkom vzniku a fungovania testovacieho centra v španielskom sídle firmy, teda na vlastnej pôde. "Značka už preto nemusia spoliehať na iné laboratóriá a obávať sa prípadných chýb pri vyhodnocovaní dát alebo ich interpretáciu,"


Najviac je z dvanástich modelov série 2011 postavený Whisper Plus. Prilba s tridsiatimi deviatimi vetracími otvormi bola vlani vidieť trebárs na hlave cestnej majstra sveta Thora Hushovda, tento rok je používa napríklad ProTour stajňa Movistar. Tento model tento rok Catlike ponúka v ďalších štyroch alternatívach, ktoré celkovo zahrňujúceho dvadsaťjeden farebných kombinácií! Za zmienku určite stojí kolekcia Whisper Deluxe - najžiadanejší bielu prilbu Španieli ozdobili farebnými logami, upínacími pásky aj výstelkou, čo prilbe dodáva doslova luxusný vzhľad.

Topmodel Whisper, ale aj ďalšie modely prilieb Catlike - Sakana a Vacuum, sa na hlavu upínajú patentovaným systémom MPS (Multi Positioning System) umožňujúcim rýchle nastavenie podľa obvodu hlavy jazdca. O jeho komfort a dobrý pocit aj pri jazde v horúcom počasí sa stará systém odvetrania Dual Flow, teda spojenie veľkých vetracích otvorov v prednej časti s otvormi v temennej časti, ktorá odvádza prebytočné teplo z hlavy.

Prilby Sakana a Vacuum využívajú vo svojej konštrukcii pre zníženie hmotnosti a zvýšenie bezpečnosti duté trubičky (tento patent výrobca nazýva pojmom Air Tube System). Pre bezpečnosť jazdcov sú prilby vyrobené tak, aby maximálne pohlcovali prípadné nárazy a aby prilba ani pri veľkých ranách nepraskla (Crash Energy Splitter, CES). Energiu nárazu tak prilba pohltí trhlinou medzi otvormi. K ochrane tyla hlavy jazdca Catlike používa špecifický tvar prilby s technológiou LNP (Low napä Protection. O tom, že sú prilby Catlike samozrejme vyrobené dnes už bežnou technológiou in-mold, netreba sa snáď ani dlho spomínať.



Modelom, ktorý je v cyklistickom svete doslova legendou, je bezpochyby prilba Kompakt Pro. Tá má pre tento rok vo svojom rodnom liste nové meno: Kompact'o. Výrobca jej nadčasovému vzhľadu navyše vdýchol život novými farebnými kombináciami s príťažlivými farbami.

Kúpa bicykla z bazaru: Načo si dať pozor?

Nákup bicykla z druhej ruky má jednu veľkú výhodu, pre ktorú je tento spôsob kúpa vyhľadávaný: za rovnaké peniaze získate bicykel papierovo lepšej kvality ako je bicykel nový. Má to však aj isté riziká.

Takže bicykel z bazaru: áno či nie?

Nový bike je nový bike. Všetko je čisté, fungujúce a voňajúce novotou. Pre nemalé percento cyklistov (a predovšetkým rodičov u niekedy ťažko uveriteľne rastúcich potomkov) je ale nákup ojazdeného bicykla z druhej ruky rovnako prirodzený, ako by napríklad dýchali. Okrem kamenných bazárov sa taká bicykle dajú s rozmachom internetu kúpiť aj na inzeráty publikované on-line. Myslieť je ale pritom potrebné predovšetkým na dve veci: pôvod bicykla a jeho technický stav.

Preverte si pôvod bicykla

Krádeže bikov sa bohužiaľ dejú . Preto, ak nechcete túto súčasť cyklistického priemyslu podporovať, dôrazne preverujte. Môžete mať dobrý pocit z toho, že do kolotoča krádežou neprispeje vlastným pričinením, a zároveň ochránite aj seba pred ďalšími komplikáciami. Kúpa kradnutého bicykla, či už nevedomá alebo vedomá, je totiž podnikom značne rizikovým - o bicykel môžete v prípade preukázania pôvodu prísť, a to samozrejme bez finančnej náhrady.

Sériové čísla rámov bývajú väčšinou vyrazené zospodu na strede.

Cestou, ako sa tomu vyvarovať, je požadovať pred kúpou ojazdeného bicykla záručný list a alebo doklad o kúpe. Zastavárna alebo bazár, kde vám k bicyklu odmietnu vydať potvrdenie s uvedením sériového čísla rámu, je značne podozrivá. V prípade, že bicykel kupujete od fyzickej osoby na inzerát, mali by podobné doklady byť tiež samozrejmosťou. Rovnako tak spísanie zmluvy s detailným popisom bicykla vrátane všetkých poznávacích čŕt a sériových čísel, menami aktérov obchodu a cenou. Keby totiž náhodou bicykel skutočne bol pochybného pôvodu a prišlo by sa na to, bol by to pre vás jediný dôkaz o tom, že ste bicykel neukradli vy a že ste bicykel kúpili v dobrej viere.


Nekupujte mačku vo vreci

Pri kúpe bicykla, na ktorom už niekto pred vami jazdil, sa pýtajte po dokladoch o servisných úkonoch. Súčasťami moderných bicyklov sú okrem iného fundované a drahé systémy odpruženia, ktorých plnenie je pre životnosť a funkcie pruženia veľmi dôležitý. Veriť predajcovi, že servis robil, môžete, ale až protokol o oprave všetko osvetlí. Kontrola technického stavu celého bicykla by kúpu určite mala predchádzať - ak teda nie ste v posudzovaní tohto kovaní a skúsení, požiadajte o pomoc známeho.

Srdcom každého biku je rám, preto ho skontrolujte, či nie je poškodený hoci sebemenšími prasklinami (predovšetkým v oblasti hlavového zloženia, sedlovky a stredu, čo sú najnamáhavejšie časti). Pátrajte po prípadných vôľach v oblasti prehadzovačky, prešmykovača, stredovej osi a predná vidlica. Kolesá by mala byť vycentrované s nepoškodenými ráfiky a zľahka sa otáčajúcimi nábojmi.


Ak kontrolu technického stavu bicykla podceníte, môžu sa následné výmeny dielov a servis vyšplhať až do výšky nového bicykla. Preto by stave bicykla mala cena čo možno najbližšie zodpovedať. Záleží na predajcovi, ale kupujúci by mal mať v rámci obchodnej etiky bicykel pripravený do prevádzky - s premazanými ložiskami, novou reťazou a kazetou (prípadne aj prevodníky), vymenenými lankami a bovdeny alebo brzdovými doštičkami.


Deti menia bicykel častejšie

Každý rodič vie, že malý cyklista má "spotrebu" bicyklov väčší, než dospelý. A tak zatiaľ čo oteckovi vydrží jeden  aj desať a viac rokov, dieťa rastúce "ako z vody" skrátka logicky prestriedať viac bikov rôznych veľkostí. V bazáre sa detské bicykle pohybujú aj za polovicu pôvodnej ceny.

Pre nákup detského bicykla z bazáru potom ale platia rovnaké zásady, ako v prípade dospelých. Preverte si pôvod bicykla a tiež stav jeho jednotlivých komponentov. Technický stav bicykla dieťaťa je pre vás, čoby rodičia, určite veľmi dôležitý. Pre bezpečnosť vášho potomka je teda rozhodujúce, aby bicykel zabrzdil a všetky rotujúce súčasti fungovali ľahko a ľahko. Zabúda sa tiež na stav plášťov a vhodnú výbavu ako je kryt reťaze. Detské bicykle by kryt reťaze alebo aj postranné kolieska u modelov pre menšie deti mala mať automaticky ...

Prejdeme vám šťastnú ruku pri výbere vášho "nového" bazárového bicykla!

Audi Duo: bicykle s dreveným rámom

Audi dáva zbohom hliníku a presedlal na drevo. Teda zatiaľ len u novej kolekcie cestných bicyklov.

Audi sa okrem pohonu všetkých kolies preslávilo aj masovým zavádzaním hliníka do konštrukcie automobilov, avšak čo sa týka výroby bicyklov, ktorá má tiež u ingolstadtskej značky docela dlhú tradíciu, sa vydáva takpovediac späť ku koreňom  a pripravilo novú kolekciu bicyklov s dreveným rámom.

Modrí možno už vedia, odkiaľ vietor veje, Audi sa v tomto prípade spojilo s firmou Renova, ktorá sa špecializuje práve na výrobu bicyklov s rámom z dreva. Teda inak povedané ich pre Audi v Oregone vyrába. Podľa tvrdenia Audi je drevo tým najlepším materiálom na výrobu rámov bicyklov, pretože perfektne tlmí nárazy a vibrácie. Súčasne je drevo štyrikrát ľahšie než hliník a môže byť zladené s obložením v interiéri vozidla. Na kolesách ale hliníkové komponenty pochopiteľne nechýbajú, duo má tiež niekoľko komponentov z karbónu, kotúčové brzdy a nebolo by to snáď ani audi, keby svietenie nezabezpečovali LED.

Ako vyberať plášte na bicykel

Obutie je jednou z vecí, ktorá priamo ovplyvňuje pôžitok z jazdy na bicykli. Cyklisti od neho vyžadujú nielen istotu vedenie, ale aj trvanlivosť a odolnosť proti defektu. Na trhu je veľké množstvo značiek, ktoré sa výrobou cyklistických gum zaoberajú. Ako sa v tom počte vyznať? Ak vyberáme plášť, zohľadňuje väčšina z nás pri jeho kúpe hneď niekoľko faktorov, predovšetkým potom vzorku a cenu. Pre niekoho je rozhodujúce aj farebné prevedenie, aby mu plášť ladil k bicyklu. Odlišností medzi jednotlivými typmi plášťov a ich variantmi a technológiami je ale veľmi veľa.

Pod pojmom "plášť na bicykel" si väčšina cyklistov predstaví akúkoľvek pneumatiku na ráfik bicykla. Tak jednoduché to ale nie je. Skutočné plášťa sa na ráfik montujú spoločne s dušou. Aby to ale nebolo také jednoduché, bežnou praxou sú dnes už aj bezdušové plášte, ktoré vyžadujú montáž na špeciálnu ráfik. Z motorizmu do cyklistiky prešli taktiež tesniace zmesi, ktoré umožňujú na obyčajný ráfik nasadiť obyčajný plášť a využitím špeciálne pásky na ráfik a těsniva - teda opäť bez duše. Bezdušové plášte a systémy sú častejšie na horských bicykloch.

Okrem toho sú v predaji ešte galusky, ktoré sa lepia na ráfik, a potom akýsi prechod medzi plášťami a galuskou, ktorý je označovaný ako plášťovka alebo Tubular clincher. Plášťovka má vlastnosti galusky, ale na ráfik sa nelepí, drží na ňom vďaka špeciálnej drážke mechanicky. Galuska aj plášťovky sú ale skôr tovarom pre cestnú cyklistiku či cyklokros, hoci sa galuska začínajú presadzovať aj medzi horskými bicyklami.

To by na vysvetlenie základných rozdielov v obutie bicyklov stačilo a teraz sa už budeme zaoberať iba tým, čo je potrebné pri výbere skutočných plášťov.


TPI, PSI a ďalšie tajuplné skratky

Každý plášť sa skladá z určitých komponentov a vrstiev. Základom je kostra vyrobená väčšinou z textílie, na ktorú výrobcovia "lepí" ďalšie vrstvy, treba proti defektu alebo bočnému prerazeniu. Behúň na povrchu plášťa je vonkajšia vrstva udržujúci priamy kontakt s terénom, ktorá je opatrená dezénom. Na upevnenie plášťa na ráfik slúžia takzvané pätky, ktoré bývajú buď z kovového drôtu a alebo z kevlaru. Rozdiel oboma typmi pätiek spoznáte tak, že kevlarový plášť je možné zložiť, zatiaľ čo plášť s drôtenou pätkou drží guľatý tvar aj mimo ráfik.

Aby sme nemali výber plášťov jednoduchý, sú od výrobcov pripojené žiadne tajomnými skratkami, o ktorých málokto zo zákazníkov cyklistických predajní vie, čo vlastne znamenajú.

TPI
Kostra plášťa, na ktorú je potom vrtvena gumová zmes, je tkaninou o rôznej hrúbke as rôznym množstvom vlákien na štvorcový palec. Hustota vlákien v kostre sa označuje skratkou TPI (threads per inch). Čím je vyššie číslo označujúce TPI, tým pružnejšie a flexibilnejšie bude stena plášťa, pretože sú použité vlákna menšieho prierezu, medzi ktorými je menej priestoru vyplneného gumou. Inými slovami je kostra s vyššou hodnotou TPI ľahšie as menšou hrúbkou a pritom disponuje veľmi slušnou pevnosťou a odolnosťou. V porovnaní s nižším údajom TPI je tak jazda pohodlnejšie.

PSI
Jednotka PSI (pound-force per square inch, libra sily na štvorcový palec) je jednotkou tlaku v anglosaských mierach. Vyjadruje teda na aký tlak výrobca odporúča plášť fúkať. Pre prevod platí, že jedna fyzikálna atmosféra zodpovedá 14,7 PSI. Ak je teda hodnota pre hustenie plášťa daná výrobcom napríklad 40-60 PSI, mali by ste si na manometri postrážiť hodnoty 2,7 ​​až 4 atm (2,7 - 4 bar).

TEX
Jedným z údajov, ktorý popisuje vlastnosti kostry plášťa, je sila použitých nití - TEX. Toto číslo vyjadruje hmotnosť jednej nite v gramoch na tisíc metrov jej dĺžky. Ide o parameter dôležitý pre výrobcov a technológov alebo pre tých, kto sa v odbore orientujú, pretože čím nižšia hmotnosť nití, tým sú náročnejšie výrobné postupy. Platí, že ľahšie nite sa používajú pri ľahších plášťov. Bežný cyklista sa touto hodnotou ale príliš trápiť nemusí.


Tajomné čísla

Určite ste si už všimli, že každý plášť má na bokoch množstvo číselných údajov. Čo označujú?

Zásadné pre voľbu plášťa je, či máte bicykel horské, krosové alebo cestné. Dôvodom sú nielen rôzne požiadavky na jazdné vlastnosti a vzorka dezénu, ale predovšetkým rozdielne priemery vlastných bicyklov (ráfikov). Ráfiky pre cestné a krosové bicykle majú priemer 28 palcov, horské bicykle väčšinou 26 palcov (novým trendom je 29 ").

Šírka plášťa býva označovaná niekedy v milimetroch, inokedy v palcoch. Pri cestných plášťov býva šírka väčšinou 19 až 25 milimetrov, pri trekingových a krosových bicyklov 25 až 35 milimetrov au horských bicyklov sa šírka udáva v palcoch (obvykle 1,9 až 2,7 ").

V systéme značenia rozmerov plášťov nie je úplne jasno. Môžete sa stretnúť so značením v palcoch (väčšinou pre plášte horských bicyklov, napríklad 26x2, 2) alebo u krosových kolies napríklad 700x23 (700 mm vonkajší priemer plášťa, šírka 23 milimetrov). Do tretice zadáva označenia na plášti aj európska norma, a to v poradí šírka plášťa v milimetroch a následne vnútorný priemer plášťa. Označenie 42-622 pre krosový plášť teda znamená, že jeho šírka je 42 mm.


Príklady z cyklistickej matematiky

700x23 (23-622) - cestný plášť s šírkou 23 milimetrov a s vonkajším priemerom 700 mm (28 palcov) respektíve vnútorným priemerom 622 mm podľa európskej normy

700x35 (35-622) - plášť pre krosové bicykle šírky 23 milimetrov na priemer ráfika 700 mm (28 palcov) respektíve vnútorným priemerom 622 mm podľa európskej normy

26x1, 75 (47-559) - plášť pre horské bicykle šírka 1,75 palca (47 milimetrov). Priemer 26 palca (559 milimetrov)

Na záver doplňme, že podobná čísla nájdete aj na škatuľkách cyklistických duší. Ich rozmer šírka je udaný vždy v určitom rozmedzí. Napríklad duša 700x28/32 je určená pre krosové bicykle s plášťami šírky 28 až 32 milimetrov.

Aký bicykel? Horský alebo krosový?

Či si zaobstarať bicykel horský a alebo bicykel krosový je jedným z najväčších otáznikov väčšiny zákazníkov, ktorí si idú do obchodu pre svoj nový bicykel. Preto je potrebné mať predstavu o tom, čo od svojho bicykla budete žiadať a akým terénom budete jazdiť. Ak vo vašom poňatí cyklistiky výrazne prevládajú asfaltové a spevnené cesty, bude pre vás lepšou voľbou krosový bicykel. Ak ale okrem asfaltu a spevnených ciest chcete prechádzať aj po rozbitějších cestách, cestičkách v lese a ťažšom teréne, oceníte skôr bicykel horský. Lesník si tiež pre svoje cesty do lesa nezaobstará bežné osobné auto, ale terénne džíp.


Krosový bicykel

Pre cykloturistiku a pohodové jazdenie sa všeobecne odporúčajú krosové či trekingové bicykle. Majú ľahší rám a užšie plášte ako bicykle horské, väčší priemer kolies, iné pomery prevodov a ďalšie drobnejšie odlišnosti.

Väčšina cyklistov obidva pojmy nerozlišuje a používa ich takmer synonymne, ale v skutočnosti medzi oboma skupinami kolies rozdiel je - trekingové bicykle kúpite väčšinou aj blatníky, nosičom, svetlami a ďalším vybavením, často majú aj odlišnú geometriu rámu. Svojim výzorom sa hodí skôr do mesta a na ľahkú cykloturistiku po cyklotrasách v blízkom okolí.


Krosový bicykel nemá blatníky a ďalšie doplnky, ktoré na neho ale idú ľahko namontovať

Krosové bicykle síce z výroby podobnými doplnky vybavená nie sú, ale prakticky všetko možno na ne ľahko namontovať. Svojim střižením ponúkajú okrem pohodlného zvezenia aj športovejšiu kondičnú jazdu, môžete sa s nimi vydať aj na expedičné cesty ako cyklocestovatelia. Úplne bežné je dnes u tejto kategórie kolies odpruženie prednej vidlice (hoci s menšími zdvihmi ako u horských bicyklov), ktoré prináša túžobné pohodlie a je jedným z dôvodov, prečo tieto kolesá znesú ľahký terén ako sú lesné a poľné cesty.

Ak sa vrátime k pôvodnej otázke voľby, teda "v akom teréne budem jazdiť?", Platí pre krosové bicykle jedno: na asfaltových cestičkách a spevnených cestách kros lepšie ide, šliape sa na ňom ľahšie a pohodlnejšie. Skutočný terén a rozbité zjazdy sú s ním ale vstup zakázaný. V náročnejšom teréne odpruženie nestačí, úzke plášte na pohodlie a istote jazdy tiež nepridajú a po koreňoch a kameňoch sa na krosovom bicykli prakticky ísť nedá.

Horský bicykel (MTB)

Kto túži po tom sa tu a tam pustiť do odvážnejšieho terénu, lepšou voľbou pre neho bude horský bicykel. Koniec koncov aj s horskými bicyklami sa dá jazdiť po asfalte, hoci je im vyčítaná ťažkopádnosť a pomalosť. Nie je ale divu, pretože široké plášte horšie odvaľujú, priemer kolies je len 26 "a tiež geometria rámov je prispôsobená iného štýlu jazdy.

Kategória horských bicyklov zažíva veľký boom a okrem kolies s odpruženou prednou vidlicou sa už objavujú aj bicykle celoodpružené. V rámci MTB sa potom rozlišuje aj niekoľko ďalších kategórií a tak si špecifické modely kupujú priaznivci zjazdu, freeridu alebo all-mountain, čo sú zvyčajne celoodpružené horské bicykle s vysokými zdvihmi.

S kúpou horského bicykla ale získate možnosť voľby. Na asfalte síce budete možno pomalší, ale nebudete sa musieť báť občasných terénnych vložiek medzi koreňmi a kameňmi a počas svojich vychádzok budete môcť kedykoľvek zájsť na obľúbené lesné cestičky alebo zísť nejaký atraktívny zjazd. Ak naopak očakávate, že s partiou priateľov a detí na dovolenke budete jazdiť po asfalte a cyklotrasách, môžete si svoje horský bicykel prezuť na hladké a užšie plášte podobné tým na krosových bicykloch.


Pri zhotovovaní horského bicykla je potrebné počítať s tým, že ich ceny sú vždy o niečo vyššie ako u bicyklov krosových pre cykloturistiku. Vysvetlenie je jednoduché: horské bicykle sú vybavené odpružením s väčšími zdvihmi, mávajú drahšie kotúčové brzdy a sú u nich používajú trvácnejšie a odolnejšie materiály, aby kolesá vydržala aj tvrdšie zaobchádzanie. U kategórie celoodpružených kolies je potom ďalšie cenové navýšenie kvôli zadnému odpruženie.


Muky voľby

Jednoduchá rada teda nie je a záleží na každom z vás, čo pre svoju jazdu preferuje. Horský bicykel je schopným univerzál, u ktorého sa ale musíte uspokojiť s pomalší jazdou na asfalte. Naopak krosový bicykel na rovine šliape skoro samo, ale v ťažšom teréne ako sú tvrdé lesné a poľné cesty je stratené a veľa pohodlia neprinesie.

Prajeme šťastnú ruku pri výbere!

Pozor na aprílové počasie. Ako sa obliecť

V jarných mesiacoch je ale voľba správneho oblečenia skutočnú alchýmiou. Veď ráno sú teploty veľmi nízko, väčšinou pod desať stupňov Celzia a niekedy aj blízko nule. A cez deň, keď sa do toho slniečko oprie, sa zase môže výrazne otepliť trebárs i na viac než 20 stupňov. Do toho sa pridávajú prehánky, niekedy i búrky a studený vietor. Voľba správneho oblečenia tak nie je jednoduchá.



Základom správneho obliekania pre športové aktivity, a nemusí to byť len cyklistika, je "cibuľový" systém vrstiev. Uplatňovať ho môžete celoročne a vďaka nemu budete vždy v suchu a teplotnej pohode. Preto je dobré si toto zapamätať a hlavne osvedčený systém obliekania používať. Vyhnete sa tým prechladnutia, ktoré by mohlo vyústiť v prechladnutí či choroba a vášmu jazdenie na bicykli by bol na čas zase koniec.

Spodná vrstva by mala byť vždy tvorená funkčným tričkom, nebojte sa pokojne použiť dve tenké tričká - viac zahrejú a odvod potu od pokožky bude o to väčší a rýchlejší. Väčšina funkčných tričiek je vyrábaná z umelých materiálov, ale poslednou dobou sa začína presadzovať prírodná ovčia vlna. Tá má totiž oproti syntetickým materiálom celú radu výhod - prádlo vyrobené z najjemnejšej Merino vlny je príjemné, má prirodzene antibakteriálne vlastnosti, odoláva zápachu, rýchlo schne, zahreje viac než syntetické materiály a zároveň je výnimočne priedušné.

Ako druhú vrstvu môžeme odporučiť teplý dres s dlhým rukávom a na neho si môžete obliecť vestičku, ktorá neprefúkne a ochráni trup pred stratami tepla. Ak počasie vyzerá neisto a mohli by ste zmoknúť, hodiť sa vám bude ľahká vetrovka, ktorú jednoducho zvinieme do vrecka drese av prípade potreby vám veľmi dobre poslúži. Nie je od veci si na bicykel vziať aj ľahkú membránovú bundu, pretože tieto odevy majú vynikajúcu odolnosť proti vlhkosti zvonku, ale zároveň odvádzajú maximum vlhkosti preč od tela. Membránové bundy sú preto výbornými doplnky funkčných materiálov spodných vrstiev oblečenia a sú pre pocit tepelnej pohody a pohodlie pri jazde výhodnejšie, ako najlacnejšie vetrovky, ktoré vôbec neventilují a alebo veľmi málo.


S vyššie uvedenými zmenami teplôt v priebehu dňa súvisí ďalšia požiadavka cyklistického oblečenia: obliekajte sa tak, aby bolo možné sa tepelným zmenám prispôsobiť. Ak podnikáte totiž celodenný výlet na bicykli, ráno je ešte chladno, cez deň sa oteplí, a večer sa začne znovu ochladzovať. Je zbytočné sa cez poludnie potiť v teplom oblečení, ak je 25 stupňov. Riešením sú cyklistické návleky na dolné končatiny, na kolená, na ruky - v prípade potreby je možné sňať a schovať do vrecka v drese alebo do batôžka. Výrobcovia cyklistického oblečenia vyrábajú napríklad aj bundy s odopínateľnými rukávmi a bundička sa tak razom môže stať praktickou vestou.


Nezabúdajte pri svojich jarných vychádzkach ani na všelijaké doplnky: dlhoprstý rukavice, šatku na krk, priedušnou čiapočku alebo multifunkčné šatku na hlavu a cez uši. Na tretry sa predávajú návleky z plavkovina, ktoré sú tiež veľmi praktickým doplnkom.

Film: Bicykel v Pekingu

Dráma Čína (2001). Bicykel je v čínskej metropole zdrojom obživy i znakom spoločenského štatútu. Prísť o neho môže byť osudové. Snímka o modernej Číne a jej mládeže. Hrajú: Z. Xun, L. Bin, C. Lin a ďalšie. Réžia W. Xiaoshuai (109 min)

Bicykel bol odnepamäti symbolom Pekingu. Hoci dnes už nemá tak zásadnú úlohu, ako v čase pred tým, ako sa Čína otvorila trhovej ekonomike, ale naďalej pre radu ľudí predstavuje zdroj obživy aj znak spoločenského štatútu. Snímka ovenčená cenami v dvoch kategóriách na berlínskom filmovom festivale vychádza z čínskej reality a spája ju s inšpiráciou klasickým dielom talianskeho neorealismu Zlodeji bicyklov (1948). Podobne ako vo filme Vittoria De Sicy predstavuje krádež bicykla začiatok cesty, počas ktorej postavy prejdú rôznymi vrstvami spoločnosti a prostredníctvom rozličných peripetií pred zrakmi divákov vyvstane obraz miesta diania. Na rozdiel od sociálno agitačního talianskeho snímky zasadeného do

Ríma v dobe po druhej svetovej vojne sa Bicykel v Pekingu odohráva v modernej dobe a ukazuje čínsku metropolu z pohľadu mladej generácie. Hlavnými hrdinami rozprávania sú dvaja mladíci - jeden pochádza z dediny av Pekingu sa živí ako poslíček, zatiaľ čo druhý je zo stredostavovskej rodiny a v meste chodí do školy. Režisér Wang Xiaoshuai býva radený k tzv šiestej generácii čínskych filmárov. Tá predstavuje poslednú etapu v generačnom členení čínskych tvorcov a prelom medzi organizovaným filmovým aparátom a júcimi tvorivým prostredím trhovo orientovanej spoločnosti. Ide o režisérov, ktorí vyštudovali Pekinskú filmovú akadémiu a prvé diela vytvorili začiatkom 90. rokov. Na rozdiel od estétsky zameraných filmárov piatej generácie ako Zhag Yimou či Chen Kaige sa zameriavali na každodennú realitu. Snažili sa poukazovať na témy spojené s premenami spoločnosti vo vtedajšej Číne, kde sa spájali počiatky rastúca ekonomiky s paradoxy stále platného komunistického konania.

Elektricky bicykel Jawa

Opava - Prvý elektrický bicykel známej motocyklové značky Jawa sa chystá v marci uviesť na trh opavský podnikateľ Pavol Brída so svojou spoločnosťou Motoscoot. Bicykel má historickú podobu, je vybavené lionovou batérií a šesťstupňovou prevodovkou Shimano. Má osloviť najmä štyridsiatnikov a starších ľudí. Podľa Brídu sa chce jeho firma vydať so značkou Jawa cestou zelenej energie.

"Ide o historicky prvý e-bicykel pod značkou Jawa, je to míľnik tejto značky. Nový ekologický dopravný prostriedok je s vymoženosťami high-tech, aké elektrické bicykel v tomto segmente a cene môže ponúknuť," uviedol Brída. Bicykel má lionovou batériu, dotykové ovládanie, tri rýchlosti vďaka pohonu elektrickým motorom ak tomu navyše šesťstupňovú prevodovku Shimano. Na bicykli sú najmodernejšie súčasné materiály, kedy jeho tvorcovia kládli dôraz na maximálne odľahčenie.


"Samozrejme sme nezabudli na dobovú červenú 'jawáckou' tmavú farbu v prevedení tmavo červenej metalízy s logami Jawa, dobové tvarované sedadlo potiahnuté hnedou kožou prešívanou niťou a retro odpruženie sedadla," vykreslil Brída. Kolo chce oficiálne predstaviť verejnosti na konci marca.


Bicykel váži 24 kilogramov. Motor má výkon 250 wattov, s pohonom liatinové batérie o 24 voltoch maximálny dojazd zhruba 45 kilometrov. Batéria sa dobíja približne jednu až štyri hodiny. Maximálna rýchlosť je 25 kilometrov za hodinu. Jeho cena bude do 20.000 korún.

Bicykel bude mať záručný list v dobovom prevedení, aké sa vydávali za prvej republiky, aby evokoval histórii značky. "Chceli sme bicykel skôr urobiť pre starších ľudí, ktorí vedia, čo značka Jawa znamená. Je teda pre ľudí okolo štyridsiatky a staršie, určite nie pre teenagerov," podotkol s úsmevom výrobcu motocyklov.


Spoločnosť Motoscoot vstúpila na trh s malými motocyklami pred 20 rokmi av ČR má 70 pobočiek. Na trh v minulosti napríklad uviedla novú Jawu Betka 50 alebo New Pionýr 50. Vlani predstavila nový model legendárneho Velorex.

Sevilla: cyklistické mesto

Na juhu Španielska leží na rieke Guadalquivir mesto Sevilla, hlavné mesto rovnomennej provincie a celej Andalúzie. Vo štvrtom najväčšom meste Španielska po Madride, Barcelone a Valencii žije 700 tisíc ľudí, v celom metropolitnom potom celkom jeden a pol milióna obyvateľov. Zatiaľ v meste z pohľadu mestskej hromadnej dopravy neexistovala akákoľvek cyklistická tradície ani infraštruktúra. Koho by tiež napadlo hnať sa niekam vo třicetistupňovém horúčave na bicykli? A v prevádzke plnom španielskeho temperamentu a úplne typickom štýle riadenia miestnych vodičov?

A predsa sa to podarilo. Dobrodružstvo, ktoré si väčšina miestnych obyvateľov skôr s chuťou odpustila, sa teraz stáva ich denné realitou. Za prácou, do škôl, priateľmi a po nákupoch jazdí na bicykli. A netrvalo to ani tak dlho. Iba za tri roky miestna samospráva doslova vydupal zo zeme, úplne z ničoho, prepracovaný plán rozvoja cyklistiky v meste. Aj preto bola práve Sevilla zvolená Európskou cyklistickou federáciou ako mesto, ktoré pohostia konferencii Velo-City 2011, ktorá sa tu bude konať od 23. do 25. marca.

Od roku 2007 do roku 2010 sa Sevilla zmenila z cyklisticky nepriateľského prostredia vo mesto cyklistike zasľúbenej. Vzniklo tu 120 kilometrov cyklotrás a podľa výskumov ľudia na bicykli denne podnikli od šiestich do šesťdesiatich tisíc jázd. Tridsať percent nových cyklistov pritom sedlo na bicykel "rovno" z auta, čo je úspech, ktorý málokto čekal.To znamená, že na bicykli dnes po Seville obyvatelia mesta podniknú sedem percent všetkých ciest.

Veľké množstvo mestských cyklistov pritom k jazdám využíva niektoré z dvoch a pol tisícky kolies z požičovní JC Decaux. To radí Sevillu na prvé miesto medzi sledovanými třiašedesáti mestami s výpožičnom systémom bicyklov. Priemerne tu denne prebehne dvadsaťpäť tisíc výpožičiek, čo je tiež prekvapujúce.

"Za veľmi krátku dobu sa nám podarilo skombinovať hospodárske úsilie s rozhodnú politikou zameranou na úpravu dopravnej situácie a rozvoj cyklistiky ako zdravého a udržateľného spôsobu dopravy s pozitívnym dopadom na život jednotlivcov aj spoločnosti," uviedol člen mestskej rady José Antonio García Cebrián. Podľa neho je Sevilla na dobrej ceste az nastoleného smere rozvoja dopravy v Seville už nie je cesty späť. "Bicykel je príkladom trvalo udržateľného spôsobu dopravy v meste a výrazným príspevkom do nutného boja proti zmenám klímy," doplnil radkyňa.

Konferencia Velo-City 2011 v Seville

Ako jedno z popredných "cyklistických" miest sveta bude Sevilla v marci hostiť odbornú konferenciu Velo-city 2011, najväčší a najvýznamnejší konferenciu zameranú na plánovanie rozvoja cyklistickej dopravy, ktorú organizuje Európska cyklistická federácia PKF. "Štyri hlavné tematické oblasti - zdravie, vzdelanie, efektivita verejných investícií a ekonomický dopad - budú preberané so zameraním na to, ako môže byť kolo predstavované ako spôsob dopravy v meste, ako v ňom žiť zdravšie a zlepšiť kvalitu života jeho občanov," načrtol Bernhard Ensink, jeden z organizátorov konferencie.

Velo-city 2011 si kladie za cieľ na príkladoch - akým je napokon aj Sevilla - predviesť, že možno v relatívne krátkej dobe účelne zmeniť dopravné návyky obyvateľov, zvýšiť pomer cyklistov v meste a popísať, ako sa môže používanie bicyklov premietnuť v ekonomike a sociálnej oblasti. Celkovo bude počas konferencie prednesených na 250 prezentácií z dvadsiatich siedmich krajín. Zúčastniť sa jej má tisíc návštevníkov z celého sveta.

Kultúrne centrum juhu Španielska je príkladom toho, ako sa v pomerne krátkom čase môže premeniť mesto bez cyklistickej tradície v ukážkovej centrum "zelenej" dopravy. Sevilla zažila rapídna a efektívnu zmenu dopravnej situácie a predovšetkým myslenie miestnych ľudí a je dôkazom toho, že je možné zmeniť dopravné vzory. Úspechom španielskeho mesta sa môžu inšpirovať aj iné veľké mestá na iných miestach vo svete.

Cyklomaratontour 2011 aj na Slovensku

Kalendár Cyklomaratontour, jedného z populárnych seriálov pretekov horských bicyklov u nás, číta pre rok 2011 celkom pätnásť lokalít a jeden partnerský závod naviac. Jej súčasťou bude opäť Český pohár v polmaratónu, Tygříkův pohár pre deti a navyše dva nové závody na slovenský.
Za štyri roky svojej existencie si seriál pretekov horských bicyklov pre profesionálov i rýdze amatérov vypracoval slušnú pozíciu. Od samého začiatku sa jeho usporiadatelia snažia o to, aby bol vždy čo najprístupnejší pre najširšiu cyklistickú verejnosť a pocit pretekania si tak mohol užiť ktokoľvek. V tejto súvislosti je preto novinkou zavedenie "Voľné jazdy" - tá je nesúťažná, neplatí sa na nej žiadne štartovné a vyráža na krátku trať Cyklomaratontour za hlavným závodnom poľom. Skôr než výkon a výsledok budú na trase účastníkov tejto jazdy zaujímať zaujímavé miesta a ďalšie veci, ktoré v danej lokalite stojí za to. Aj tento rok sa budú kolesá Cyklomaratontour roztáčať v nedeľu a dvakrát sa dokonca pozrie za hranice k našim slovenským bratom.

Z tohtoročného nabitého kalendára už máme prvé preteky za sebou . Najbližším podnikom v poradí je potom je 10. apríla závod Okolobudějc. Finále Cyklomaratontour sa ale rovnako ako vlani pôjde až v októbri, čo z Cyklomaratontour robí v slovenských podmienkach najdlhšia cyklistický seriál pretekov vôbec.

Z lokalít, ktoré sa predstavili cyklistom vlani, zostáva väčšina rovnakých. Z kalendára 2011 vypadol závod Okolojihlavy, ale hneď dva ďalšie pribudli, a to nie kadejaké. Novinkou sú totiž preteky, Cyklomaratontour rozrástla na území našich východných susedov - na Slovensko. Závod Okolobratislavy zavedie štartujúci na Devínskej Kobyly a závod Okoložiliny sa pôjde nádherným prostredím Súľovských skál.

V rámci Cyklomaratontour bude opäť prebiehať Tygříkův pohár, teda seriál pretekov pre deti, a rovnako ako v predchádzajúcich dvoch rokoch bude aj tento rok vyhlásený Český pohár v polmaratónu, ktorý bude tentoraz päťdielny. Odštartuje 8. mája v Brne a bude pokračovať 12. júna v Plzni, 10. júla v Karlových Varoch, 7. augusta v Košiciach a vyvrcholenie seriálu zažije 2. októbra Zlín. Novinkou je, že v tomto roku už nebude vypísané majstrovstvá SR v polmaratónu. "Namiesto toho sme pripravili neoficiálne Majstrovstvá Československa, ktoré sa pôjde koncom júna v Bratislave," uviedol za usporiadateľa Tomáš Pavel.

Usporiadatelia Cyklomaratontour vyjadrili podporu projektu Čierni koňa av rámci svojho seriálu budú vyhlasovať aj pohár hendikepovaných cyklistov.

Ďalšie a asi najmenej populárny zmenou, ktorá Cyklomaratontour 2011 čaká, je zdraženie štartovného. Dôvodom je nielen úrazové poistenie v cene štartovného, ktoré ako, usporiadatelia dúfajú, zvýši komfort vášho pretekanie, ale najmä neustále rastúce ceny väčšiny komodít, ktoré sú pre organizovanie takýchto podujatí nevyhnutné. I cez to sa štartovné podarilo "udržať na uzde" a Cyklomaratontour je stále najlacnejší sériou hobby cyklo pretekov podobného rozsahu v SR. Štartovné ale bude možné znížiť natoľko, že rozdiel oproti minulému roku bude takmer nepoznateľné. Usporiadateľ série totiž pripravil špeciálnu ponuku startovnéhopro členmi max1 KLUBu, ktorá činí 350, - Sk na jeden závod. Max1 KLUB je partnerským subjektom Cyklomaratontour a jeho členom sa po jednoduché, rýchle a bezplatnej registrácii môže stať každý. Okrem úspory na štartovného získate rad zliav a výhod. Viac nájdete na www.max1klub.cz. Pre všetky ostatné pretekárov bude štartovné v jednotlivých pretekoch Cyklomaratontour činiť 600, - Sk.

Jedným z hlavných partnerov Cyklomaratontour 2011 sa stala Odborová zdravotná poisťovňa, ktorá spoločne s usporiadateľom pripravila špeciálnu akciu. Pre nové poistenca OZP bude automaticky štartovné na všetkých pretekoch Cyklomaratontour 2011 zadarmo a existujúce poistencami OZP získajú zľavy na štartovného. Viac na www.cyklomaratontour.cza www.max1klub.cz.

Kalendár Chance Unilever Cyklomaratontour 2011

16.1. Zimné Okolohradce
10.4. Okolobudějc
1.5. Okololiberce
8.5. Okolobrna (ČP ½ XCM # 1)
15.5. Okolopardubic
5.6. Okolohradce
12.6. Okoloplzně (ČP ½ XCM # 2)
26.6. Okolobratislavy (Majstrovstvá Československa)
10.7. Okolovarů (ČP ½ XCM # 3)
24.7. Okoloústí
7.8. Okoloostravy
21.8. Okoloolomouce (ČP ½ XCM # 4)
4.9. Okoloprahy
18.9. Okoložiliny
2.10. Okolozlína ČP ½ XCM # 5)

S bicyklom do lietadla?

Foto: Michal Jon
Zdroj: kolo.cz

Odletieť s kolesom na druhý koniec sveta alebo len Európy je pohodlný a predovšetkým rýchly spôsob, jako sa dostať do východzieho bodu naplánované cyklovýpravy. Na čo si dať pozor a čo nepodceniť vám v nasledujúcom článku poradia skúsení cyklocestovatelé Lucie Kovaříková a Michal Jon.

Dôveruj, ale preveruj! alebo Základné fakty

Kolesá prepravuje takmer každá letecká spoločnosť. Rozdiely sú však vo výške poplatkov, v počte kusov batožiny iv ich povolenej hmotnosti, čo je pre cestujúceho cyklistu vždy dosť podstatné.

Pred cestou lietadlom je preto dobré si zistiť, koľko kíl a kusov bagáže na osobu daná spoločnosť povoľuje prepravovať v cene letenky. Údaje nájdete pohodlne na internetových stránkach, ktoré dnes prevádzkuje snáď každá firma.

Zároveň sa musíte informovať, za akých podmienok sa prepravujú práve kolesá. Ak si za ich prepravu letecká spoločnosť účtuje niečo extra, zaplatíte od niekoľkých desiatok do niekoľko stoviek dolárov navyše, čo môže cenu za let veľa navýšiť. Všetky tieto údaje sa navyše často mení. Aj keď kupujete letenku inde ako u leteckej spoločnosti, bude lepšie si informácie o preprave kola zistiť priamo na jej internetovej stránke, pretože predajca nemusí mať tá najaktuálnejšie dáta. Určite tu platí ono známe: Dôveruj, ale preveruj!

V krabici, kufri či len tak?

Existujú v zásade štyri spôsoby, ako bicykel lietadlom prepraviť: v krabici, v špeciálnom vaku, v pevnom kufri, alebo len tak holé. Každý spôsob má svoje výhody a nevýhody. Primárne otázka znie: budete sa vracať z rovnakého letiska? Ak áno, je tu hneď ďalšia otázka: čo s obalom po prílete?

Ak máte bicykel vo vaku alebo kufri, budete zrejme chcieť takýto obal uschovať aj pre spiatočný let. Najjednoduchšie iste bude úschovňa batožín priamo na letisku, zároveň je to však zrejme aj tá najdrahšia možnosť. Nám sa osvedčila lacnejšie (či dokonca bezplatná) variant úschovy, a to v blízkom kempe alebo hoteli, kde strávime prvú noc po prílete a uschovaný obal si tam pred spiatočným letom vyzdvihneme. Ušetrí to kopu starostí a cena za noc v kempe bude určite niekoľkonásobne nižšia ako platba za služby úschovne batožiny; navyše s vidinou ďalšie nami zaplatenej noci býva personál kempe / hotela väčšinou veľmi ústretový.

Prepravujete Ak koleso v krabici, čo niektoré spoločnosti vyžadujú, môžete ju s kľudom po prílete vyhodiť (alebo ju tiež niekde uschovať pre spiatočnú cestu). Krabica však bude najvhodnejšie, vraciate ak sa späť z iného letiska. V odletovom mieste si potom zoženiete novú.

Prepravujete Ak koleso holé, prípadne len obalené ochrannou fóliou - čo je spôsob, ktorý niektoré spoločnosti umožňujú -, existuje pochopiteľne väčšie riziko poškodenia kolesa. Roztiahnuté drôty výpletu kolies, ohnutý nosič či ukričané prehadzovačka hrozí asi najviac. Existujú však aj názory opačné: pozemný personál na letisku sa k takémuto bicyklu chová vraj šetrnejšie práve s vedomím, že ide o kolo, zatiaľ čo krabice aj vaky môžu trpieť pri nakladaní a vykladaní, kedy sa s batožinou bežne hádže a občas niečo pri manipulácii spadne z pásu alebo vozíka. Každý spôsob prepravy má skrátka svoje plusy a mínusy, svojich odporcov aj zástancov.

Naše skúsenosti a odporúčania

Preletov s kolesami máme za sebou už nespočetné množstvo, leteli sme v rôznych častiach sveta as rôznymi renomovanými i menej známymi spoločnosťami. Kolesá sme niekoľkokrát prepravovali vo vakoch, to keď sme leteli tam a späť z rovnakého letiska, väčšinou však v škatuliach, lebo ďalší let nás čakal inde.

Pri viacerých európskych cestách (dvojitým letu na Island, jednom do Škótska a jednom do Írska) sme mali kola vždy vo vakoch. Tie nám bezplatne uschovali v kempe neďaleko letiska, kde sme si ich potom pri spiatočnej ceste po niekoľkých týždňoch vyzdvihli. Do vaku sa okrem kolies vošla vždy aj celá výbava, ktorá koleso tak trochu chránila pred poškodením, len bolo treba kontrolovať hmotnosť, aby sme neprekročili tú maximálne povolenú, čo vtedy bolo 32 kg na batožinu.

Pri ceste okolo sveta i pri ďalších cestách, keď sme prilietali a odlietali z iného letiska, sme kolesá vždy balili do kartónových krabíc, ktoré sme zohnali v každej cykloprodejně v odletovom meste. Krabíc od nových kolies sa v obchode vždy radi zbavia. A ak náhodou v žiadnej cykloprodejně krabice nemajú (alebo v meste nemajú cykloprodejny ...), existuje ďalší variant: kúpiť si na letisku krabicu špeciálne určenú na prepravu bicykla. Rad leteckých spoločností také kartónovej krabice predáva (cca 15-20 USD), pre vás tým odpadá časová strata pri obchádzaní cykloprodejen aj spôsob dopravy na letisko: proste tam dôjdete na bicykli.

Ak už máme krabicu, zložiť do nej koleso je hračka. Bežne stačí zložiť sedlo, obe kolesá, pedále a otočiť riadidlá. Prehadzovačku je dobré niečím ochrániť, treba okolo nej pripevniť prázdne tašky. Ostatné výbavu balíme buď priamo ku kolesám do krabice, alebo, ak máme povolené viac kusov batožiny na osobu, do tašiek, ktoré potom ale v cieli letu vyhodíme. Veci možno zabaliť aj do cyklistických tašiek, ktoré potom zviažeme k sebe a omotáme igelitovou fóliou, čím vytvoríme jedno kompaktné batožinu a zmestíme sa tak do povoleného počtu bezplatne prepravovanej batožiny, čo sú väčšinou práve dva kusy na osobu.

Baliť, baliť, baliť ...

Krabici s okolo vždy dokonale zalepíme a oblepíme lepiacou páskou, hlavne hrany a rohy. Dobré je myslieť na to, že krabici pri preprave niekedy pretrhnú a hrozí, že vzniknutú dierou vypadnúť drobné predmety. Je preto dobré skontrolovať aj celé kolo, či na ňom nie je niečo, čo by sa mohlo cestou uvoľniť a vykĺznuť von. Existuje ešte jedno riziko: ak krabice stojí niekde na letiskovej ploche a prší, dostane veľa zabrať a potom tiež hrozí, že sa pretrhne, premočený kartón nie je totiž najpevnejšiu. Lepiacou páskou nie je dobré šetriť ...

Pozor na Paríž

Pri tých viac ako tridsiatich preletoch s najrôznejšími svetovými leteckými spoločnosťami sa nám s kolesami nikdy nič nestalo, aj keď niekedy prileteli krabice pekne otrhané a pokrčené. Len raz s nami kolesa nepřiletěla vôbec. Pri prestupe v Paríži (tamojšie letisko je stratením batožiny vyhlásené) totiž odletela niekam úplne inam. Kolesá sme dostali až po dvoch dňoch, však žiadna tragédia to nebola, lebo sa to stalo pri návrate. Zaujímavé bolo, že sa obe krabice preleteli po rovnako zlé trase. Kolesá pred cestou späť zbavujeme ojazdených reťazí, brzdových klátikov aj špiny a prachu z práve absolvovanej cesty (Miami, 2009) Horšie by bolo, keby sa nám toto stalo pri lete tam a my museli štart cesty odložiť,; každopádne riziko, že sa batožina pri leteckej preprave niekam zatúlajú, skrátka existuje a treba s ním vždy počítať. My sa ho snažíme znížiť tým, že si vyhľadávame spoje s minimom prestupov - úplne najlepšie sú samozrejme priame lety, keď nebezpečenstvo straty batožiny pri prekladaní odpadá úplne.

Čo vziať do kabíny

A ešte niečo k váhe batožiny, ktorú ako cyklisti musíme riešiť vlastne vždy. Ako príručná batožina, kde tiež existujú prísne obmedzenia čo do počtu kusov aj kíl, si do kabíny berieme menší batôžtek (ktorý môžeme využiť napríklad pri prechádzkach po mestách alebo peších túrach) a cez rameno miesto kabelky řídítkovou brašňu, do ktorej vždy ukladáme fototechniku a GPSka . To všetko vypchať potrebné nejakým kúskom oblečenia. Na tašku ešte pripneme prilbu, ktorá je celkom neskladné, ale aspoň ju máme pod dohľadom a nebojíme sa, že nám ju niekde rozmáčknou. Takto ovešané ako vianočné stromčekovej lietame vždy a naozaj nikdy sa nad našimi príručnými batožinami nikto nepozastavil, nieto aby nám ich nepovolil vziať na palubu. A to ešte niekedy máme každý v igelitke noviny, mapy, sprievodca a ďalšie čítanie, o ktorom, keby niekto niečo namietal, by sme tvrdili, že to vyhodíme pred nástupom do lietadla a že je to len literatúra na krátenie dlhej chvíle pri čakaní na odlet.

Prajeme všetkým príjemný let s bicyklom a s minimom turbulencií!

Lecitín alebo E322

Hoci ho nájdeme i v početnej rodine obávaných "éčok", nie je lecitín žiadnym potravinovým zloduchom. Naopak, je látkou veľmi prospešnú a potrebnú. Zlepšuje treba činnosť mozgu, urýchľuje proces regenerácie po športovom výkone, zmierňuje bolesti kĺbov a pozitívne ovplyvňuje ich kondíciu.

Lecitín bol výživovým hitom sklonku minulého storočia, a hoci sa jeho úžasné vlastnosti nijako nezmenili, postáva dnes trochu pozabudnutý v tieni novších a modernejších preparátov.


Na počiatku bolo vajce. Alebo ako lecitín k menu prišiel.

Na prelome roku 1846 a 1847 izoloval istý pán Gobley z vaječného žĺtku oranžovo sfarbenú lepkavú substanciu, ktorú o desiatky rokov neskôr čakala doslova hviezdna kariéra v potravinárskom priemysle. Pán Gobley pokrstil svoj objav podľa jeho "rodisko". Nazval ho totiž lecitín, podľa gréckeho "lekithos" - žĺtok. Totožnú látku potom tento vedec so silným žalúdkom našiel ešte napr. v žlči, krvi a mozgovej hmote.

Z chemického hľadiska patrí lecitín medzi fosfolipidy a je nenahraditeľnou súčasťou bunkových membrán živočíchov (aj človeka) a rastlín. Lecitín je pre svoje emulgačný a antioxidačné schopnosti hojne využívaný v potravinárskom priemysle, kde suverénne zapadol medzi takzvaná (a veľakrát úplne zbytočne obávaná) "éčka".


E 322 ako mozgový nutrient

Pôsobnosť lecitínu sa však neobmedzuje iba na zlepšenie chuťových a vizuálnych vlastností potravín (napr. trvanlivosť, lesk, aróma), pretože má ešte mnoho ďalších zaujímavých predností.

Už mnoho rokov je radený k tzv mozgovým nutrientům, teda látkam zkvalitňujícím mentálnej aj niektoré telesné funkcie organizmu - napr zlepšuje pamäť, koncentráciu, schopnosť rýchlo reagovať, ľahšie sa učiť apod Avšak mimo pôsobenia na centrálnu nervovú sústavu má lecitín ešte zaujímavé využitie vo športovej výžive, osobitne zameraných preventívne-liečebných diétach a ďalej aj v diétach redukčných, pretože ovplyvňuje metabolizmus tukov. Presnejšie povedané, urýchľuje ich premenu v energiu.

A tak ho poznajú nielen konzumenti najrôznejších diétnych drinkov, čoby ich neoddeliteľnú súčasť, ale napríklad aj kulturisti vo fáze "rysovanie". Na trhu je potom k dostaniu ako izolovaná (napr. kapsuly, ochutený granulát), tak v kombinácii s inými účinnými substanciami. Obľúbená je napríklad vláknina s lecitínom, srvátka s lecitínom alebo napríklad lecitínom obohatená rastlinná mlieka.

Pomáha športovcom i chorým

Výnimočné situácie (náročný športový výkon, choroba apod) si žiadajú výnimočné činy, čo v tomto prípade znamená dodávku lecitínu vo forme doplnku stravy. Kedy môžu takéto situácie nastať a ako konkrétne môže lecitín pomôcť?

* U športovcov a ťažko fyzicky (i duševne) pracujúcich urýchľuje proces regenerácie
* Zlepšuje činnosť mozgu, a to aj v pokročilom veku
* Zmierňuje bolesti kĺbov, pozitívne ovplyvňuje ich aktuálnu kondíciu
* Pôsobí kladne na kvalitu pokožky, nechtov a vlasov
* Prispieva k liečbe psychických ochorení (maniodepresívna stavy)
* Znižuje hladinu "zlého" cholesterolu (LDL)
* Stabilizuje pomer medzi LDL a HDL ("dobrý" cholesterol)
* Je vhodným preventívnym prostriedkom pri mozgových príhodách (čistí cievy, znižuje tlak)
* Je radený medzi podporné prostriedky pri redukčných diétach
* Pomáha pacientom s chorobami pečene (hepatitída, cirhóza apod) aj osobám, ktoré je enormne zaťažujú (náruživí konzumenti alkoholu)
* Pomáha zlepšiť stav pacientov s Parkinsonovou aj Alzheimerovou chorobou


Dávkovanie sa odvíja od indikácie

Zvyčajná denná dávka lecitínu sa pri preventívnom a terapeutickom použitie pohybuje od 2000 do 5000 mg. Lecitín sa konzumuje počas jedla, príjem je lepšie rozložiť do dvoch denných dávok. Avšak napríklad v prípade liečby Alzheimerovej choroby sa príjem lecitínu mnohonásobne zvyšuje, v takom prípade má však hlavné slovo lekár!

Najbohatšími prirodzenými zdrojmi lecitínu je: sója, sójový olej, arašidy, arašidový olej a maslo, pečeň, pšeničné klíčky, ryža, kukurica, vajcia, slnečnicové semienka, fazuľa

Lecitín však nie je iba jeden jediný, lecitíny tvoria vcelku početnú rodinu. Jednotliví príbuzní sa líši napr zložením mastných kyselín. Obsah týchto kyselín určuje surovina, ktorá bola pre výrobu použitá. Hoci je lecitín najčastejšie získavaný zo sójových bôbov, používa sa, ale v oveľa menšej miere, aj lecitín z vajec, ryže, repky, slnečnicových semien alebo syntetický. Pravdepodobne jediným, a pre niektoré z nás dosť zásadným, problémom veľmi častého používania sójového lecitínu v potravinárskom priemysle je jeho potencionálny alergizujúce efekt u osôb s preukázanou potravinovou alergiou na sóju.


Všetkého s mierou! I lecitínu

Lecitín patrí medzi málo sporné a vcelku bezpečné doplnky stravy, ale pri pravidelnom užívaní veľmi vysokých dávok, podobne ako je tomu u mnohých vitamínov, sa môžu vyskytnúť mierne nežiaduce účinky. Medzi tie najčastejšie patria: nevoľnosť, nadúvanie, hnačka a nadmerné potenie. O niečo väčšie riziko môže hroziť veľmi senzitivnemu konzumentovi v prípade, ak je alergický na sóju, ktorá je jedným z hlavných zdrojov pre získanie lecitínu (sójový lecitín). V takom prípade je na mieste konzultácie s vaším alergológom, názory na túto otázku sa totiž napodiv líšia iv odborných kruhoch.

Dahon predstavil dva nové skladacie bicykle

Uherskobrodská spoločnosť Azub Bike, ktorá sa špecializuje na netradičné modely bicyklov, uvádza na trh dve nové skladacie bicykle najpredávanejšie svetové značky Dahon. Na štarte jarnej cyklistické sezóny sa premiérovo objavia aj dve novinky z tejto stajne - skladacie bicykle Dahon Vector X10 a Dahon Eco C6.

Firma Dahon je s dvojtretinovým podielom na trhu najväčší výrobca skladacích bicyklov na svete. Jej zakladateľ David T. Hon spoločnosť založil v roku 1982. Dahon dnes vyrába skladacie bicykle rôznych rozmerov, od kolies s šestnáctipalcovými kolesami až po kolesá s kolesami osmadvacetipalcovými, is rôznym vybavením - niektoré bicykle sú vybavené prešmykovač, iná nábojovými prevodovkami. S hmotnosťou od 8,3 kilogramov možno tieto bicykle zložiť počas 15 sekúnd do rozmerov, ktoré výrazne uľahčujú prepravu bicykla ako v meste, tak napríklad na dovolenku. V roku 2009 firma predstavila aj skladacie Elektrobicykel.

Na štarte jarnej cyklistické sezóny sa premiérovo objavia dve novinky zo stajne Dahon - skladacie bicykle Dahon Vector X10 a Dahon Eco C6.

Štýlové skladací bicykel Dahon Vector X10 je absolútna lahôdkou medzi skladacími bicyklami. Na vlaňajšom ročníku najväčšieho cyklistického veľtrhu sveta EUROBIKE 2010 dokonca toto kolo získalo prestížne ocenenie EUROBIKE AWARD 2010. Oranžové ráfiky sa svazkovými výplety, kľučky FSA Gossamer, 10rychlostní radenie SRAM, šliapací stred American Classic Ultralight ak tomu sedlo Kore XCF a super rýchle plášte Schwalbe - to je spoločnosť komponentov, ktorá dohromady tvoria dokonalý celok. Patentovanému rámu Vector dizajn dala tvar a extrémna tuhosť technológie hydroformingu. Kombinácia kazety 11-36 zubov s 55 zubami taniera dáva väčšiu škálu prevodov, než majú ostatné skladačky s dvojpřevodníkem. Navyše skladací bicykel Dahon Vector X10 disponuje nastaviteľnou výškou riadidiel pre komfort pri jazde.

Naopak prednosťami modelu Dahon Eco C6 je jednoduchosť a nízka hmotnosť. Cieľom výrobcov bolo ponúknuť užívateľom také skladací bicykel, na ktorom sa bude dobre jazdiť do práce, ale aj na výlety počas dovolenky. Rám je dostatočne tuhý a geometria posedu pripomína klasická kola, preto sa môžu užívatelia tešiť na príjemný jazdný komfort. Veľkou výhodou modelu je tiež jeho nízka cena.

Spoločnosť Azub Bike však ide s dobou, a tak v jej portfóliu samozrejme nemôžu chýbať ani skladacie elektrobicykle. Pre milovníkov týchto moderných dopravných prostriedkov má pripravené modely Dahon Boost, Dahon Espresso a Dahon elektro Vitesse.

Všetky modely skladacích bicyklov značky Dahon je možné zakúpiť prostredníctvom webu www.azub.cz alebo niektorého z obchodných partnerov firmy Azub Bike. Pre odborné konzultácie môžete kontaktovať buď priamo firmu Azub Bike alebo niektorej zo siedmich Dahon centier v Českej republike a na Slovensku.

Cyklistika a nadváha

Cyklistika je jedným z ideálnych športov pre jedincov s nadváhou. Jazda na bicykli totiž u osôb s pár kilogramami navyše nepreťažovanie chrbticu a veľké kĺby, ako tomu býva napríklad u behu, aerobiku a mnohých ďalších športov.

Každého nás pánboh "uplácal" inak, niekto je tenký, ďalší má sklony k obezite. Jednému chutí všetko - vždy a všade, druhý si večer spomenie, že vlastne ani neobědval. Niekto má vôľu pevnú ako žula, inému sa vôľa aj mnohé predsavzatia drobí pri návšteve cukrárne ako kúpeľná oplátka. Či už ste akokoľvek "silný" prípad, vedzte, že vaše bicykel vás is nejakým tým kilom na viac neodmietne, bude vás hýčkať a snažiť sa, aby ste si ho zamilovali. A rozhodne máte prečo!

Hýčka kĺby

Tělnatější cyklista na bicykli svoje kilá vezie, nie nesie, čo oceňujú predovšetkým väzy dolných končatín a samozrejme aj najväčšia kĺby v tele - kolená a bedrá, na ktoré je u osôb s nadváhou vyvíjaná zvlášť pri niektorých športoch enormnú záťaž. Už mnoho rokov je potvrdené, že práve nadváha je jedným z veľmi rizikových faktorov ovplyvňujúcich vznik artrózy, a to predovšetkým kolenných kĺbov. Tie musia odolávať veľkej záťaži, ktorej dôsledkom môže byť nadmerné opotrebenie až poškodenie kĺbu a chrupavky.

A práve cyklistika je potom jedným z vhodných rehabilitačných športov po operáciách poškodených kĺbov aj po totálnych endoprotézách.

Artróza je bolestivé, degeneratívne ochorenia kĺbov. Postihnutia obvykle patrí do vekovej skupiny nad 50 rokov. Artrózou sú najčastejšie postihnuté tzv veľké kĺby, chrbticu a malé kĺby na rukách. Ochorenie sa prejavuje najmä obmedzením funkčnosti kĺbov, stuhnutosť a bolesti daného kĺbu.

Ničí jouly

Nielen ťažšie časť populácie, ale úplne každý z nás potrebuje v primeranej miere pohyb, aby sme svoje telo zachovali čo najdlhšie v dobrej kondícii. Ak máme nejaké to kilo či kilá navyše, môže nám šetrná cyklistika pomôcť oným nadbytočným kilogramom ujsť.

Ak sa pohybuje naša hmotnosť medzi 80 - 100 kg, spálime behom hodiny jazdy na bicykli (rýchlosť nad 16 km / hod) v priemere okolo 2200 kj, zatiaľ čo napr chôdza (4km/hod) nás pripraví v priemere o 1200 kj. Tieto údaje rozhodne nie sú v dennej energetickej bilancii zanedbateľné.

Kilometre i rýchlosť si možno na bicykli dávkovať postupne, čo je pre osoby s väčšou nadváhou alebo obezitou zo zdravotného hľadiska veľmi dôležité. Pre netrénované telo by bola intenzívna, mnohokilometrové jazda skôr prekliatím ako požehnaním. Aj preto, ak ste obézny, zatiaľ vynechajte módne, ale náročný spinning, av prípade horšieho počasia radšej doma či v posilňovni usadnite na rotoped alebo navštívte lekciu šetrného aquabiku (viac TU).

Nezabudnite sa naťahovať!

Hoci je cyklistika pre osoby s nadváhou športom veľmi vľúdnym, patrí medzi športové činnosti, ktoré pohybový aparát zaťažujú nerovnomerne. Ak ste sa rozhodli sa svojmu bicyklu plne oddať, nesmiete zabudnúť na pravidelné preťahovanie svalov (strečing), lebo tak veľmi uľahčíte ich úponům. Vhodné je kombinovať cyklistiku s iným športom, napríklad s plávaním. Nutné býva tiež pamätať na optimálne nastavenie sedla.

Náš tip pre boľavé bedra ...

V prípade, že máte problémy s bedrami, myslite na to, že pre dobrú kondíciu vášho najväčšieho kĺbu je z fyziologického i preventívneho hľadiska veľmi výhodné pri pokrčenie nohy tlačiť kolená mierne do strany. Týmto spôsobom totiž zaisťujete optimálny fyziologický pohyb kĺbu.

Česko má 2000km cyklotrás

Je potešujúce, že v Českej republike počet cyklotrás rok od roku vzrastá. Potvrdzujú to štatistiky Centra dopravného výskumu, podľa ktorých je na území našej krajiny k 1. januári tohto roka spolu 1903 kilometrov cyklotrás a komunikácií vhodných pre cyklistov. Za posledný rok je to nárast o 302 kilometrov.

S rozvojom cyklistickej dopravy narastá aj potreba rozširovania siete cyklistických komunikácií. Trendom posledných rokov je budovanie nových cyklotrás, a to najčastejšie v oblastiach s vyššou koncentráciou obyvateľov. Tieto miesta sú totiž najviac zaťažená dopravou. Zistiť, aký je aktuálny stav cyklistickej infraštruktúry v SR si dala za cieľ štúdie Centra dopravného výskumu (CDV).

Zber dát pre štatistiky prebiehal formou veľké dotazníkovej akcie, kedy bola individuálne oslovená všetky mestá a väčšie obce v SR. Výskum si okrem zisku nových informácií kládol za cieľ preveriť aj staršie dáta a tiež chodníky, ktoré boli vybudované bez využitia akéhokoľvek dotačného programu, čo predstavovalo štúdiu o niečo náročnejšie. Do štatistík sa dostali aj komunikácie, ktoré sú hojne využívané cyklistov, v mnohých prípadoch sú "ľudovo" označované za cyklotrasy a väčšinou slúži k denným cestám do práce, do škôl, prípadne v rámci voľnočasových aktivít (napr. časť úseku cyklotrasy Bečva, cyklotrasy Hlboká - České Budějovice).

Na bicykli so psom

Čo robiť s vašim štvornohým kamarátom, keď chcete vyraziť na dlhšiu cyklocestu? Zohnať mu stráženie alebo psie hotel, kde sa vášmu Chudáčik bude určite strašne cnieť? Mäkšie povahy často končia tak, že radšej nikam nechodia. Ale to je chyba! Svojho psa môžete vziať so sebou a užívať si tak spoločne nevšedné chvíle pri cestovaní.

Je jasné, že nejeden psík vás pri jazde na bicykli zvládne odprevadiť pár kilometrov od chaty k rybníku či do najbližšej krčmy. Či už ide na vodítku, jazdíte ak po ceste, alebo bez neho, pes sa naučí kooperovať s cyklistom, ktorý tak zabije dve muchy jednou ranou - prejde sa a ešte psa vyvenčí.

malého psa môžete umiestniť do košíka na nosič, väčšie už bude potrebovať svoj vozík


Problémy vznikajú skôr pri plánovaní dlhších cyklistických vychádzok, teda celodenných aj viacdenných putovanie, za sprievodu psa. Tu si s vodítkom nevystačíte. Miniatúrne čivavu môžete nejspíš naložiť do vrecka na drese. Jazvečíka či iné podobne "veľké" psíkov strčíte do košíka upevneného na riadidlách či na zadnom nosiči. Ale ani čtyřicetikilového hafani nemusíte nechávať doma. Kúpte mu špeciálny psí vozík s nosnosťou 45 kg, do ktorého sa veľký pes typu labradora v pohode zmestí. Na trhu nájdete aj menší variant vozíka, určenú tým pasažierom, ktorým je košík na riadidlách príliš tesný a vozík pre čtyřicetikilové zase zbytočne veľký. Na cestách stretnete aj cyklistov ťahajúce detský prívesný vozík, kde si miesto dieťaťa hovie menší psík.

Presvedčovacie stratégie

Zaobstarať vozík je jednoduché. Ako ale psa presvedčiť, aby si do neho zaliezol a zostal v ňom pri jazde v kľude ležať? Verte, že stačí jeden tréningový výlet a vrecko plná obľúbených dobrôt, aby váš pes liezol za chvíľu do vozíka dobrovoľne a rád. Nás to stálo balík kuracie šunky pri prvej jazde a prvých pokusoch. V ďalších dňoch už sme dobre vykonaný nástup odmeňovali len hromadou piškót. Nastupovať sa náš Ernest naučil bez problému a vystupovanie snáď žiadneho psa učiť nemusíte ... Na samotnú jazdu si niektorí psi zvyknú hneď, niektorým to chvíľku trvá, čo bol prípad nášho Ernesta. Svojich prvých sedem kilometrov vo vozíku proštěkal, prokníkal a provyl v zmysle: "Pomoc, čo sa to so mnou deje?! Kam ma to veziete?! Ja chcem bežať! Pustite mne von! "Ale nakoniec prijal vozík ako akúsi pohyblivú búdu na kolieskach. Akonáhle si pes na jazdu vo vozíku zvykne, bude v ňom za jazdy v pokoji ležať a pozorovať cez sieťovaná "okná" okolia alebo v pohode spať.

pri cestách dbajte na pitný režim váš aj vášho štvornohého priateľa

Tipy a rady

Pri viacejdenným putovaní so psom odporúčam vyraziť do miest, kde je hustá sieť cyklotrás alebo lesných či poľných ciest. Pes si tak bude môcť každý deň časť etapy odbehnúť po svojich. Ideálne sú krajiny na západ od našich hraníc. Trénovaný pes zvládne denne ubehnúť okolo tridsať kilometrov, rozdelených do niekoľkých dávok. Vyrážame skoro ráno, keď sú chodníky ešte prázdne a pes si môže v pokoji ubehnúť svojich ranných 10-15 km pri priemernej rýchlosti 10-14 km / h. Stíha si tak všetko očuchat, označkovať, občas sa zdržia u niečoho dôležitého. Potom si rád odpočinie vo vozíku av neskorom popoludní, keď sa chodníky zase začnú vylidňovat, si môže odbehnúť svoju ďalšiu dennú dávku. Rozhodne nie je od veci naučiť psa povel "zostaň!", Aby sa ani nepohol, kým vás protiidúce či predbiehajúce cyklista neminie. Nie je ani nijako zložité naučiť psa behať na vodítku po pravej strane kolesa. Túto zručnosť veľmi oceníte v kopcovitom teréne pri jazde po ceste, najmä ťaháte ak v menšom vozíku niečo tak veľkého, ako je čtyřicetikilový hafan. Ernest nikdy nemá problém vystúpiť, keď sa jeho paničiek v kopcoch odmieta drieť.

Doklady a poplatky v zahraničí

Pri cestách do zahraničia potrebuje pes vlastný cestovný doklad. Za poplatok cca 200 Sk ho vystaví každý veterinár na základe predloženia očkovacieho preukazu. Pas je potvrdením, že pes má všetky povinné očkovania a tiež je tu uvedené číslo čipu alebo tetovania (neklasifikované psom sa pas nevydáva). Vo väčšine krajín EÚ je však povinné len očkovanie proti besnote.

V kempoch si obvykle za psa účtujú symbolický poplatok jedno až dve eurá, v rodinných penziónoch av drvivej väčšine hotelov sme však za psa neplatili ani cent. V Českej republike to je zatiaľ trošku horšie, poplatky bývajú vyššie a niekam vášho miláčika ani nepustí. Vo všeobecnosti, v cudzine pes môže skoro kamkoľvek: do zámockých záhrad, na lanovku, do reštaurácií a kaviarní ... Len pláže pri mori sú niekde pre psov tabu.

V západnej Európe zoženiete pravdepodobne presne tie granule alebo konzervy, na ktoré je váš pes zvyknutý z domova. Cez deň je dobré mať po ruke zásobu vody a malú mištičku. Pitný režim musí dodržiavať všetci, nielen my cyklisti.

V psie lekárničke by nemala chýbať dezinfekcia, obväz, náplasť bez vankúšika, očné kvapky, Framykoin alebo iné antibiotikum, čierne uhlie alebo niečo iné na hnačku (každého to na cestách niekedy stretne ...) a tiež nejaké vitamíny a vápnik. V západnej Európe sídli veterinár v každej väčšej dedine a ceny za veterinárne výkon zhruba zodpovedajú cenám u nás.


Vozík je dobré vystlať molitanovou matracov. Tú si môžete vyrobiť sami tak, že obalíte molitan plastovým obrusom a zalepíme kobercovkou. Takáto matrac perfektne drží, je dobre umývateľná a psovi poslúži aj ako brlôžok, nocujeme ak pod strechou. (Vezmite so sebou tiež niekoľko handier na utieranie psa a na zatienenie vozíka pri slnečných dňoch.) Do chladných nocí v horách pribaľte krátkosrstému psovi na zahriatie napríklad starý sveter. Určite nezabudnite ani obľúbenú hračku či loptička.

Uvidíte, že cestovať so psom na bicykli bude zábavné pre vás aj pre neho. Pes vás každý deň niečím prekvapí, zažijete veľa bizarných a komických situácií a garantujem, že sa pri cestách s ním nasmejete oveľa viac, než keby ste išli sami. Pes je tiež spoľahlivým sprostredkovateľom kontaktov, vďaka nemu sa s vami dá do reči plno miestnych.


Tak veľa šťastia na cestách v sprievode "najlepšieho priateľa človeka"!

Zdroj:
Foto: Michal Jon
www.luciemichal.cz