Ako vyberať plášte na bicykel

Obutie je jednou z vecí, ktorá priamo ovplyvňuje pôžitok z jazdy na bicykli. Cyklisti od neho vyžadujú nielen istotu vedenie, ale aj trvanlivosť a odolnosť proti defektu. Na trhu je veľké množstvo značiek, ktoré sa výrobou cyklistických gum zaoberajú. Ako sa v tom počte vyznať? Ak vyberáme plášť, zohľadňuje väčšina z nás pri jeho kúpe hneď niekoľko faktorov, predovšetkým potom vzorku a cenu. Pre niekoho je rozhodujúce aj farebné prevedenie, aby mu plášť ladil k bicyklu. Odlišností medzi jednotlivými typmi plášťov a ich variantmi a technológiami je ale veľmi veľa.

Pod pojmom "plášť na bicykel" si väčšina cyklistov predstaví akúkoľvek pneumatiku na ráfik bicykla. Tak jednoduché to ale nie je. Skutočné plášťa sa na ráfik montujú spoločne s dušou. Aby to ale nebolo také jednoduché, bežnou praxou sú dnes už aj bezdušové plášte, ktoré vyžadujú montáž na špeciálnu ráfik. Z motorizmu do cyklistiky prešli taktiež tesniace zmesi, ktoré umožňujú na obyčajný ráfik nasadiť obyčajný plášť a využitím špeciálne pásky na ráfik a těsniva - teda opäť bez duše. Bezdušové plášte a systémy sú častejšie na horských bicykloch.

Okrem toho sú v predaji ešte galusky, ktoré sa lepia na ráfik, a potom akýsi prechod medzi plášťami a galuskou, ktorý je označovaný ako plášťovka alebo Tubular clincher. Plášťovka má vlastnosti galusky, ale na ráfik sa nelepí, drží na ňom vďaka špeciálnej drážke mechanicky. Galuska aj plášťovky sú ale skôr tovarom pre cestnú cyklistiku či cyklokros, hoci sa galuska začínajú presadzovať aj medzi horskými bicyklami.

To by na vysvetlenie základných rozdielov v obutie bicyklov stačilo a teraz sa už budeme zaoberať iba tým, čo je potrebné pri výbere skutočných plášťov.


TPI, PSI a ďalšie tajuplné skratky

Každý plášť sa skladá z určitých komponentov a vrstiev. Základom je kostra vyrobená väčšinou z textílie, na ktorú výrobcovia "lepí" ďalšie vrstvy, treba proti defektu alebo bočnému prerazeniu. Behúň na povrchu plášťa je vonkajšia vrstva udržujúci priamy kontakt s terénom, ktorá je opatrená dezénom. Na upevnenie plášťa na ráfik slúžia takzvané pätky, ktoré bývajú buď z kovového drôtu a alebo z kevlaru. Rozdiel oboma typmi pätiek spoznáte tak, že kevlarový plášť je možné zložiť, zatiaľ čo plášť s drôtenou pätkou drží guľatý tvar aj mimo ráfik.

Aby sme nemali výber plášťov jednoduchý, sú od výrobcov pripojené žiadne tajomnými skratkami, o ktorých málokto zo zákazníkov cyklistických predajní vie, čo vlastne znamenajú.

TPI
Kostra plášťa, na ktorú je potom vrtvena gumová zmes, je tkaninou o rôznej hrúbke as rôznym množstvom vlákien na štvorcový palec. Hustota vlákien v kostre sa označuje skratkou TPI (threads per inch). Čím je vyššie číslo označujúce TPI, tým pružnejšie a flexibilnejšie bude stena plášťa, pretože sú použité vlákna menšieho prierezu, medzi ktorými je menej priestoru vyplneného gumou. Inými slovami je kostra s vyššou hodnotou TPI ľahšie as menšou hrúbkou a pritom disponuje veľmi slušnou pevnosťou a odolnosťou. V porovnaní s nižším údajom TPI je tak jazda pohodlnejšie.

PSI
Jednotka PSI (pound-force per square inch, libra sily na štvorcový palec) je jednotkou tlaku v anglosaských mierach. Vyjadruje teda na aký tlak výrobca odporúča plášť fúkať. Pre prevod platí, že jedna fyzikálna atmosféra zodpovedá 14,7 PSI. Ak je teda hodnota pre hustenie plášťa daná výrobcom napríklad 40-60 PSI, mali by ste si na manometri postrážiť hodnoty 2,7 ​​až 4 atm (2,7 - 4 bar).

TEX
Jedným z údajov, ktorý popisuje vlastnosti kostry plášťa, je sila použitých nití - TEX. Toto číslo vyjadruje hmotnosť jednej nite v gramoch na tisíc metrov jej dĺžky. Ide o parameter dôležitý pre výrobcov a technológov alebo pre tých, kto sa v odbore orientujú, pretože čím nižšia hmotnosť nití, tým sú náročnejšie výrobné postupy. Platí, že ľahšie nite sa používajú pri ľahších plášťov. Bežný cyklista sa touto hodnotou ale príliš trápiť nemusí.


Tajomné čísla

Určite ste si už všimli, že každý plášť má na bokoch množstvo číselných údajov. Čo označujú?

Zásadné pre voľbu plášťa je, či máte bicykel horské, krosové alebo cestné. Dôvodom sú nielen rôzne požiadavky na jazdné vlastnosti a vzorka dezénu, ale predovšetkým rozdielne priemery vlastných bicyklov (ráfikov). Ráfiky pre cestné a krosové bicykle majú priemer 28 palcov, horské bicykle väčšinou 26 palcov (novým trendom je 29 ").

Šírka plášťa býva označovaná niekedy v milimetroch, inokedy v palcoch. Pri cestných plášťov býva šírka väčšinou 19 až 25 milimetrov, pri trekingových a krosových bicyklov 25 až 35 milimetrov au horských bicyklov sa šírka udáva v palcoch (obvykle 1,9 až 2,7 ").

V systéme značenia rozmerov plášťov nie je úplne jasno. Môžete sa stretnúť so značením v palcoch (väčšinou pre plášte horských bicyklov, napríklad 26x2, 2) alebo u krosových kolies napríklad 700x23 (700 mm vonkajší priemer plášťa, šírka 23 milimetrov). Do tretice zadáva označenia na plášti aj európska norma, a to v poradí šírka plášťa v milimetroch a následne vnútorný priemer plášťa. Označenie 42-622 pre krosový plášť teda znamená, že jeho šírka je 42 mm.


Príklady z cyklistickej matematiky

700x23 (23-622) - cestný plášť s šírkou 23 milimetrov a s vonkajším priemerom 700 mm (28 palcov) respektíve vnútorným priemerom 622 mm podľa európskej normy

700x35 (35-622) - plášť pre krosové bicykle šírky 23 milimetrov na priemer ráfika 700 mm (28 palcov) respektíve vnútorným priemerom 622 mm podľa európskej normy

26x1, 75 (47-559) - plášť pre horské bicykle šírka 1,75 palca (47 milimetrov). Priemer 26 palca (559 milimetrov)

Na záver doplňme, že podobná čísla nájdete aj na škatuľkách cyklistických duší. Ich rozmer šírka je udaný vždy v určitom rozmedzí. Napríklad duša 700x28/32 je určená pre krosové bicykle s plášťami šírky 28 až 32 milimetrov.