Audi dáva zbohom hliníku a presedlal na drevo. Teda zatiaľ len u novej kolekcie cestných bicyklov.
Audi sa okrem pohonu všetkých kolies preslávilo aj masovým zavádzaním hliníka do konštrukcie automobilov, avšak čo sa týka výroby bicyklov, ktorá má tiež u ingolstadtskej značky docela dlhú tradíciu, sa vydáva takpovediac späť ku koreňom a pripravilo novú kolekciu bicyklov s dreveným rámom.
Modrí možno už vedia, odkiaľ vietor veje, Audi sa v tomto prípade spojilo s firmou Renova, ktorá sa špecializuje práve na výrobu bicyklov s rámom z dreva. Teda inak povedané ich pre Audi v Oregone vyrába. Podľa tvrdenia Audi je drevo tým najlepším materiálom na výrobu rámov bicyklov, pretože perfektne tlmí nárazy a vibrácie. Súčasne je drevo štyrikrát ľahšie než hliník a môže byť zladené s obložením v interiéri vozidla. Na kolesách ale hliníkové komponenty pochopiteľne nechýbajú, duo má tiež niekoľko komponentov z karbónu, kotúčové brzdy a nebolo by to snáď ani audi, keby svietenie nezabezpečovali LED.
štvrtok 21. apríla 2011
utorok 19. apríla 2011
Ako vyberať plášte na bicykel
Obutie je jednou z vecí, ktorá priamo ovplyvňuje pôžitok z jazdy na bicykli. Cyklisti od neho vyžadujú nielen istotu vedenie, ale aj trvanlivosť a odolnosť proti defektu. Na trhu je veľké množstvo značiek, ktoré sa výrobou cyklistických gum zaoberajú. Ako sa v tom počte vyznať? Ak vyberáme plášť, zohľadňuje väčšina z nás pri jeho kúpe hneď niekoľko faktorov, predovšetkým potom vzorku a cenu. Pre niekoho je rozhodujúce aj farebné prevedenie, aby mu plášť ladil k bicyklu. Odlišností medzi jednotlivými typmi plášťov a ich variantmi a technológiami je ale veľmi veľa.
Pod pojmom "plášť na bicykel" si väčšina cyklistov predstaví akúkoľvek pneumatiku na ráfik bicykla. Tak jednoduché to ale nie je. Skutočné plášťa sa na ráfik montujú spoločne s dušou. Aby to ale nebolo také jednoduché, bežnou praxou sú dnes už aj bezdušové plášte, ktoré vyžadujú montáž na špeciálnu ráfik. Z motorizmu do cyklistiky prešli taktiež tesniace zmesi, ktoré umožňujú na obyčajný ráfik nasadiť obyčajný plášť a využitím špeciálne pásky na ráfik a těsniva - teda opäť bez duše. Bezdušové plášte a systémy sú častejšie na horských bicykloch.
Okrem toho sú v predaji ešte galusky, ktoré sa lepia na ráfik, a potom akýsi prechod medzi plášťami a galuskou, ktorý je označovaný ako plášťovka alebo Tubular clincher. Plášťovka má vlastnosti galusky, ale na ráfik sa nelepí, drží na ňom vďaka špeciálnej drážke mechanicky. Galuska aj plášťovky sú ale skôr tovarom pre cestnú cyklistiku či cyklokros, hoci sa galuska začínajú presadzovať aj medzi horskými bicyklami.
To by na vysvetlenie základných rozdielov v obutie bicyklov stačilo a teraz sa už budeme zaoberať iba tým, čo je potrebné pri výbere skutočných plášťov.
TPI, PSI a ďalšie tajuplné skratky
Každý plášť sa skladá z určitých komponentov a vrstiev. Základom je kostra vyrobená väčšinou z textílie, na ktorú výrobcovia "lepí" ďalšie vrstvy, treba proti defektu alebo bočnému prerazeniu. Behúň na povrchu plášťa je vonkajšia vrstva udržujúci priamy kontakt s terénom, ktorá je opatrená dezénom. Na upevnenie plášťa na ráfik slúžia takzvané pätky, ktoré bývajú buď z kovového drôtu a alebo z kevlaru. Rozdiel oboma typmi pätiek spoznáte tak, že kevlarový plášť je možné zložiť, zatiaľ čo plášť s drôtenou pätkou drží guľatý tvar aj mimo ráfik.
Aby sme nemali výber plášťov jednoduchý, sú od výrobcov pripojené žiadne tajomnými skratkami, o ktorých málokto zo zákazníkov cyklistických predajní vie, čo vlastne znamenajú.
TPI
Kostra plášťa, na ktorú je potom vrtvena gumová zmes, je tkaninou o rôznej hrúbke as rôznym množstvom vlákien na štvorcový palec. Hustota vlákien v kostre sa označuje skratkou TPI (threads per inch). Čím je vyššie číslo označujúce TPI, tým pružnejšie a flexibilnejšie bude stena plášťa, pretože sú použité vlákna menšieho prierezu, medzi ktorými je menej priestoru vyplneného gumou. Inými slovami je kostra s vyššou hodnotou TPI ľahšie as menšou hrúbkou a pritom disponuje veľmi slušnou pevnosťou a odolnosťou. V porovnaní s nižším údajom TPI je tak jazda pohodlnejšie.
PSI
Jednotka PSI (pound-force per square inch, libra sily na štvorcový palec) je jednotkou tlaku v anglosaských mierach. Vyjadruje teda na aký tlak výrobca odporúča plášť fúkať. Pre prevod platí, že jedna fyzikálna atmosféra zodpovedá 14,7 PSI. Ak je teda hodnota pre hustenie plášťa daná výrobcom napríklad 40-60 PSI, mali by ste si na manometri postrážiť hodnoty 2,7 až 4 atm (2,7 - 4 bar).
TEX
Jedným z údajov, ktorý popisuje vlastnosti kostry plášťa, je sila použitých nití - TEX. Toto číslo vyjadruje hmotnosť jednej nite v gramoch na tisíc metrov jej dĺžky. Ide o parameter dôležitý pre výrobcov a technológov alebo pre tých, kto sa v odbore orientujú, pretože čím nižšia hmotnosť nití, tým sú náročnejšie výrobné postupy. Platí, že ľahšie nite sa používajú pri ľahších plášťov. Bežný cyklista sa touto hodnotou ale príliš trápiť nemusí.
Tajomné čísla
Určite ste si už všimli, že každý plášť má na bokoch množstvo číselných údajov. Čo označujú?
Zásadné pre voľbu plášťa je, či máte bicykel horské, krosové alebo cestné. Dôvodom sú nielen rôzne požiadavky na jazdné vlastnosti a vzorka dezénu, ale predovšetkým rozdielne priemery vlastných bicyklov (ráfikov). Ráfiky pre cestné a krosové bicykle majú priemer 28 palcov, horské bicykle väčšinou 26 palcov (novým trendom je 29 ").
Šírka plášťa býva označovaná niekedy v milimetroch, inokedy v palcoch. Pri cestných plášťov býva šírka väčšinou 19 až 25 milimetrov, pri trekingových a krosových bicyklov 25 až 35 milimetrov au horských bicyklov sa šírka udáva v palcoch (obvykle 1,9 až 2,7 ").
V systéme značenia rozmerov plášťov nie je úplne jasno. Môžete sa stretnúť so značením v palcoch (väčšinou pre plášte horských bicyklov, napríklad 26x2, 2) alebo u krosových kolies napríklad 700x23 (700 mm vonkajší priemer plášťa, šírka 23 milimetrov). Do tretice zadáva označenia na plášti aj európska norma, a to v poradí šírka plášťa v milimetroch a následne vnútorný priemer plášťa. Označenie 42-622 pre krosový plášť teda znamená, že jeho šírka je 42 mm.
Príklady z cyklistickej matematiky
700x23 (23-622) - cestný plášť s šírkou 23 milimetrov a s vonkajším priemerom 700 mm (28 palcov) respektíve vnútorným priemerom 622 mm podľa európskej normy
700x35 (35-622) - plášť pre krosové bicykle šírky 23 milimetrov na priemer ráfika 700 mm (28 palcov) respektíve vnútorným priemerom 622 mm podľa európskej normy
26x1, 75 (47-559) - plášť pre horské bicykle šírka 1,75 palca (47 milimetrov). Priemer 26 palca (559 milimetrov)
Na záver doplňme, že podobná čísla nájdete aj na škatuľkách cyklistických duší. Ich rozmer šírka je udaný vždy v určitom rozmedzí. Napríklad duša 700x28/32 je určená pre krosové bicykle s plášťami šírky 28 až 32 milimetrov.
Pod pojmom "plášť na bicykel" si väčšina cyklistov predstaví akúkoľvek pneumatiku na ráfik bicykla. Tak jednoduché to ale nie je. Skutočné plášťa sa na ráfik montujú spoločne s dušou. Aby to ale nebolo také jednoduché, bežnou praxou sú dnes už aj bezdušové plášte, ktoré vyžadujú montáž na špeciálnu ráfik. Z motorizmu do cyklistiky prešli taktiež tesniace zmesi, ktoré umožňujú na obyčajný ráfik nasadiť obyčajný plášť a využitím špeciálne pásky na ráfik a těsniva - teda opäť bez duše. Bezdušové plášte a systémy sú častejšie na horských bicykloch.
Okrem toho sú v predaji ešte galusky, ktoré sa lepia na ráfik, a potom akýsi prechod medzi plášťami a galuskou, ktorý je označovaný ako plášťovka alebo Tubular clincher. Plášťovka má vlastnosti galusky, ale na ráfik sa nelepí, drží na ňom vďaka špeciálnej drážke mechanicky. Galuska aj plášťovky sú ale skôr tovarom pre cestnú cyklistiku či cyklokros, hoci sa galuska začínajú presadzovať aj medzi horskými bicyklami.
To by na vysvetlenie základných rozdielov v obutie bicyklov stačilo a teraz sa už budeme zaoberať iba tým, čo je potrebné pri výbere skutočných plášťov.
TPI, PSI a ďalšie tajuplné skratky
Každý plášť sa skladá z určitých komponentov a vrstiev. Základom je kostra vyrobená väčšinou z textílie, na ktorú výrobcovia "lepí" ďalšie vrstvy, treba proti defektu alebo bočnému prerazeniu. Behúň na povrchu plášťa je vonkajšia vrstva udržujúci priamy kontakt s terénom, ktorá je opatrená dezénom. Na upevnenie plášťa na ráfik slúžia takzvané pätky, ktoré bývajú buď z kovového drôtu a alebo z kevlaru. Rozdiel oboma typmi pätiek spoznáte tak, že kevlarový plášť je možné zložiť, zatiaľ čo plášť s drôtenou pätkou drží guľatý tvar aj mimo ráfik.
Aby sme nemali výber plášťov jednoduchý, sú od výrobcov pripojené žiadne tajomnými skratkami, o ktorých málokto zo zákazníkov cyklistických predajní vie, čo vlastne znamenajú.
TPI
Kostra plášťa, na ktorú je potom vrtvena gumová zmes, je tkaninou o rôznej hrúbke as rôznym množstvom vlákien na štvorcový palec. Hustota vlákien v kostre sa označuje skratkou TPI (threads per inch). Čím je vyššie číslo označujúce TPI, tým pružnejšie a flexibilnejšie bude stena plášťa, pretože sú použité vlákna menšieho prierezu, medzi ktorými je menej priestoru vyplneného gumou. Inými slovami je kostra s vyššou hodnotou TPI ľahšie as menšou hrúbkou a pritom disponuje veľmi slušnou pevnosťou a odolnosťou. V porovnaní s nižším údajom TPI je tak jazda pohodlnejšie.
PSI
Jednotka PSI (pound-force per square inch, libra sily na štvorcový palec) je jednotkou tlaku v anglosaských mierach. Vyjadruje teda na aký tlak výrobca odporúča plášť fúkať. Pre prevod platí, že jedna fyzikálna atmosféra zodpovedá 14,7 PSI. Ak je teda hodnota pre hustenie plášťa daná výrobcom napríklad 40-60 PSI, mali by ste si na manometri postrážiť hodnoty 2,7 až 4 atm (2,7 - 4 bar).
TEX
Jedným z údajov, ktorý popisuje vlastnosti kostry plášťa, je sila použitých nití - TEX. Toto číslo vyjadruje hmotnosť jednej nite v gramoch na tisíc metrov jej dĺžky. Ide o parameter dôležitý pre výrobcov a technológov alebo pre tých, kto sa v odbore orientujú, pretože čím nižšia hmotnosť nití, tým sú náročnejšie výrobné postupy. Platí, že ľahšie nite sa používajú pri ľahších plášťov. Bežný cyklista sa touto hodnotou ale príliš trápiť nemusí.
Tajomné čísla
Určite ste si už všimli, že každý plášť má na bokoch množstvo číselných údajov. Čo označujú?
Zásadné pre voľbu plášťa je, či máte bicykel horské, krosové alebo cestné. Dôvodom sú nielen rôzne požiadavky na jazdné vlastnosti a vzorka dezénu, ale predovšetkým rozdielne priemery vlastných bicyklov (ráfikov). Ráfiky pre cestné a krosové bicykle majú priemer 28 palcov, horské bicykle väčšinou 26 palcov (novým trendom je 29 ").
Šírka plášťa býva označovaná niekedy v milimetroch, inokedy v palcoch. Pri cestných plášťov býva šírka väčšinou 19 až 25 milimetrov, pri trekingových a krosových bicyklov 25 až 35 milimetrov au horských bicyklov sa šírka udáva v palcoch (obvykle 1,9 až 2,7 ").
V systéme značenia rozmerov plášťov nie je úplne jasno. Môžete sa stretnúť so značením v palcoch (väčšinou pre plášte horských bicyklov, napríklad 26x2, 2) alebo u krosových kolies napríklad 700x23 (700 mm vonkajší priemer plášťa, šírka 23 milimetrov). Do tretice zadáva označenia na plášti aj európska norma, a to v poradí šírka plášťa v milimetroch a následne vnútorný priemer plášťa. Označenie 42-622 pre krosový plášť teda znamená, že jeho šírka je 42 mm.
Príklady z cyklistickej matematiky
700x23 (23-622) - cestný plášť s šírkou 23 milimetrov a s vonkajším priemerom 700 mm (28 palcov) respektíve vnútorným priemerom 622 mm podľa európskej normy
700x35 (35-622) - plášť pre krosové bicykle šírky 23 milimetrov na priemer ráfika 700 mm (28 palcov) respektíve vnútorným priemerom 622 mm podľa európskej normy
26x1, 75 (47-559) - plášť pre horské bicykle šírka 1,75 palca (47 milimetrov). Priemer 26 palca (559 milimetrov)
Na záver doplňme, že podobná čísla nájdete aj na škatuľkách cyklistických duší. Ich rozmer šírka je udaný vždy v určitom rozmedzí. Napríklad duša 700x28/32 je určená pre krosové bicykle s plášťami šírky 28 až 32 milimetrov.
streda 13. apríla 2011
Aký bicykel? Horský alebo krosový?
Či si zaobstarať bicykel horský a alebo bicykel krosový je jedným z najväčších otáznikov väčšiny zákazníkov, ktorí si idú do obchodu pre svoj nový bicykel. Preto je potrebné mať predstavu o tom, čo od svojho bicykla budete žiadať a akým terénom budete jazdiť. Ak vo vašom poňatí cyklistiky výrazne prevládajú asfaltové a spevnené cesty, bude pre vás lepšou voľbou krosový bicykel. Ak ale okrem asfaltu a spevnených ciest chcete prechádzať aj po rozbitějších cestách, cestičkách v lese a ťažšom teréne, oceníte skôr bicykel horský. Lesník si tiež pre svoje cesty do lesa nezaobstará bežné osobné auto, ale terénne džíp.
Krosový bicykel
Pre cykloturistiku a pohodové jazdenie sa všeobecne odporúčajú krosové či trekingové bicykle. Majú ľahší rám a užšie plášte ako bicykle horské, väčší priemer kolies, iné pomery prevodov a ďalšie drobnejšie odlišnosti.
Väčšina cyklistov obidva pojmy nerozlišuje a používa ich takmer synonymne, ale v skutočnosti medzi oboma skupinami kolies rozdiel je - trekingové bicykle kúpite väčšinou aj blatníky, nosičom, svetlami a ďalším vybavením, často majú aj odlišnú geometriu rámu. Svojim výzorom sa hodí skôr do mesta a na ľahkú cykloturistiku po cyklotrasách v blízkom okolí.
Krosový bicykel nemá blatníky a ďalšie doplnky, ktoré na neho ale idú ľahko namontovať
Krosové bicykle síce z výroby podobnými doplnky vybavená nie sú, ale prakticky všetko možno na ne ľahko namontovať. Svojim střižením ponúkajú okrem pohodlného zvezenia aj športovejšiu kondičnú jazdu, môžete sa s nimi vydať aj na expedičné cesty ako cyklocestovatelia. Úplne bežné je dnes u tejto kategórie kolies odpruženie prednej vidlice (hoci s menšími zdvihmi ako u horských bicyklov), ktoré prináša túžobné pohodlie a je jedným z dôvodov, prečo tieto kolesá znesú ľahký terén ako sú lesné a poľné cesty.
Ak sa vrátime k pôvodnej otázke voľby, teda "v akom teréne budem jazdiť?", Platí pre krosové bicykle jedno: na asfaltových cestičkách a spevnených cestách kros lepšie ide, šliape sa na ňom ľahšie a pohodlnejšie. Skutočný terén a rozbité zjazdy sú s ním ale vstup zakázaný. V náročnejšom teréne odpruženie nestačí, úzke plášte na pohodlie a istote jazdy tiež nepridajú a po koreňoch a kameňoch sa na krosovom bicykli prakticky ísť nedá.
Horský bicykel (MTB)
Kto túži po tom sa tu a tam pustiť do odvážnejšieho terénu, lepšou voľbou pre neho bude horský bicykel. Koniec koncov aj s horskými bicyklami sa dá jazdiť po asfalte, hoci je im vyčítaná ťažkopádnosť a pomalosť. Nie je ale divu, pretože široké plášte horšie odvaľujú, priemer kolies je len 26 "a tiež geometria rámov je prispôsobená iného štýlu jazdy.
Kategória horských bicyklov zažíva veľký boom a okrem kolies s odpruženou prednou vidlicou sa už objavujú aj bicykle celoodpružené. V rámci MTB sa potom rozlišuje aj niekoľko ďalších kategórií a tak si špecifické modely kupujú priaznivci zjazdu, freeridu alebo all-mountain, čo sú zvyčajne celoodpružené horské bicykle s vysokými zdvihmi.
S kúpou horského bicykla ale získate možnosť voľby. Na asfalte síce budete možno pomalší, ale nebudete sa musieť báť občasných terénnych vložiek medzi koreňmi a kameňmi a počas svojich vychádzok budete môcť kedykoľvek zájsť na obľúbené lesné cestičky alebo zísť nejaký atraktívny zjazd. Ak naopak očakávate, že s partiou priateľov a detí na dovolenke budete jazdiť po asfalte a cyklotrasách, môžete si svoje horský bicykel prezuť na hladké a užšie plášte podobné tým na krosových bicykloch.
Pri zhotovovaní horského bicykla je potrebné počítať s tým, že ich ceny sú vždy o niečo vyššie ako u bicyklov krosových pre cykloturistiku. Vysvetlenie je jednoduché: horské bicykle sú vybavené odpružením s väčšími zdvihmi, mávajú drahšie kotúčové brzdy a sú u nich používajú trvácnejšie a odolnejšie materiály, aby kolesá vydržala aj tvrdšie zaobchádzanie. U kategórie celoodpružených kolies je potom ďalšie cenové navýšenie kvôli zadnému odpruženie.
Muky voľby
Jednoduchá rada teda nie je a záleží na každom z vás, čo pre svoju jazdu preferuje. Horský bicykel je schopným univerzál, u ktorého sa ale musíte uspokojiť s pomalší jazdou na asfalte. Naopak krosový bicykel na rovine šliape skoro samo, ale v ťažšom teréne ako sú tvrdé lesné a poľné cesty je stratené a veľa pohodlia neprinesie.
Prajeme šťastnú ruku pri výbere!
Krosový bicykelPre cykloturistiku a pohodové jazdenie sa všeobecne odporúčajú krosové či trekingové bicykle. Majú ľahší rám a užšie plášte ako bicykle horské, väčší priemer kolies, iné pomery prevodov a ďalšie drobnejšie odlišnosti.
Väčšina cyklistov obidva pojmy nerozlišuje a používa ich takmer synonymne, ale v skutočnosti medzi oboma skupinami kolies rozdiel je - trekingové bicykle kúpite väčšinou aj blatníky, nosičom, svetlami a ďalším vybavením, často majú aj odlišnú geometriu rámu. Svojim výzorom sa hodí skôr do mesta a na ľahkú cykloturistiku po cyklotrasách v blízkom okolí.
Krosový bicykel nemá blatníky a ďalšie doplnky, ktoré na neho ale idú ľahko namontovať
Krosové bicykle síce z výroby podobnými doplnky vybavená nie sú, ale prakticky všetko možno na ne ľahko namontovať. Svojim střižením ponúkajú okrem pohodlného zvezenia aj športovejšiu kondičnú jazdu, môžete sa s nimi vydať aj na expedičné cesty ako cyklocestovatelia. Úplne bežné je dnes u tejto kategórie kolies odpruženie prednej vidlice (hoci s menšími zdvihmi ako u horských bicyklov), ktoré prináša túžobné pohodlie a je jedným z dôvodov, prečo tieto kolesá znesú ľahký terén ako sú lesné a poľné cesty.
Ak sa vrátime k pôvodnej otázke voľby, teda "v akom teréne budem jazdiť?", Platí pre krosové bicykle jedno: na asfaltových cestičkách a spevnených cestách kros lepšie ide, šliape sa na ňom ľahšie a pohodlnejšie. Skutočný terén a rozbité zjazdy sú s ním ale vstup zakázaný. V náročnejšom teréne odpruženie nestačí, úzke plášte na pohodlie a istote jazdy tiež nepridajú a po koreňoch a kameňoch sa na krosovom bicykli prakticky ísť nedá.
Horský bicykel (MTB)
Kto túži po tom sa tu a tam pustiť do odvážnejšieho terénu, lepšou voľbou pre neho bude horský bicykel. Koniec koncov aj s horskými bicyklami sa dá jazdiť po asfalte, hoci je im vyčítaná ťažkopádnosť a pomalosť. Nie je ale divu, pretože široké plášte horšie odvaľujú, priemer kolies je len 26 "a tiež geometria rámov je prispôsobená iného štýlu jazdy.
Kategória horských bicyklov zažíva veľký boom a okrem kolies s odpruženou prednou vidlicou sa už objavujú aj bicykle celoodpružené. V rámci MTB sa potom rozlišuje aj niekoľko ďalších kategórií a tak si špecifické modely kupujú priaznivci zjazdu, freeridu alebo all-mountain, čo sú zvyčajne celoodpružené horské bicykle s vysokými zdvihmi.
S kúpou horského bicykla ale získate možnosť voľby. Na asfalte síce budete možno pomalší, ale nebudete sa musieť báť občasných terénnych vložiek medzi koreňmi a kameňmi a počas svojich vychádzok budete môcť kedykoľvek zájsť na obľúbené lesné cestičky alebo zísť nejaký atraktívny zjazd. Ak naopak očakávate, že s partiou priateľov a detí na dovolenke budete jazdiť po asfalte a cyklotrasách, môžete si svoje horský bicykel prezuť na hladké a užšie plášte podobné tým na krosových bicykloch.
Pri zhotovovaní horského bicykla je potrebné počítať s tým, že ich ceny sú vždy o niečo vyššie ako u bicyklov krosových pre cykloturistiku. Vysvetlenie je jednoduché: horské bicykle sú vybavené odpružením s väčšími zdvihmi, mávajú drahšie kotúčové brzdy a sú u nich používajú trvácnejšie a odolnejšie materiály, aby kolesá vydržala aj tvrdšie zaobchádzanie. U kategórie celoodpružených kolies je potom ďalšie cenové navýšenie kvôli zadnému odpruženie.
Muky voľby
Jednoduchá rada teda nie je a záleží na každom z vás, čo pre svoju jazdu preferuje. Horský bicykel je schopným univerzál, u ktorého sa ale musíte uspokojiť s pomalší jazdou na asfalte. Naopak krosový bicykel na rovine šliape skoro samo, ale v ťažšom teréne ako sú tvrdé lesné a poľné cesty je stratené a veľa pohodlia neprinesie.
Prajeme šťastnú ruku pri výbere!
pondelok 11. apríla 2011
Pozor na aprílové počasie. Ako sa obliecť
V jarných mesiacoch je ale voľba správneho oblečenia skutočnú alchýmiou. Veď ráno sú teploty veľmi nízko, väčšinou pod desať stupňov Celzia a niekedy aj blízko nule. A cez deň, keď sa do toho slniečko oprie, sa zase môže výrazne otepliť trebárs i na viac než 20 stupňov. Do toho sa pridávajú prehánky, niekedy i búrky a studený vietor. Voľba správneho oblečenia tak nie je jednoduchá.Základom správneho obliekania pre športové aktivity, a nemusí to byť len cyklistika, je "cibuľový" systém vrstiev. Uplatňovať ho môžete celoročne a vďaka nemu budete vždy v suchu a teplotnej pohode. Preto je dobré si toto zapamätať a hlavne osvedčený systém obliekania používať. Vyhnete sa tým prechladnutia, ktoré by mohlo vyústiť v prechladnutí či choroba a vášmu jazdenie na bicykli by bol na čas zase koniec.
Spodná vrstva by mala byť vždy tvorená funkčným tričkom, nebojte sa pokojne použiť dve tenké tričká - viac zahrejú a odvod potu od pokožky bude o to väčší a rýchlejší. Väčšina funkčných tričiek je vyrábaná z umelých materiálov, ale poslednou dobou sa začína presadzovať prírodná ovčia vlna. Tá má totiž oproti syntetickým materiálom celú radu výhod - prádlo vyrobené z najjemnejšej Merino vlny je príjemné, má prirodzene antibakteriálne vlastnosti, odoláva zápachu, rýchlo schne, zahreje viac než syntetické materiály a zároveň je výnimočne priedušné.
Ako druhú vrstvu môžeme odporučiť teplý dres s dlhým rukávom a na neho si môžete obliecť vestičku, ktorá neprefúkne a ochráni trup pred stratami tepla. Ak počasie vyzerá neisto a mohli by ste zmoknúť, hodiť sa vám bude ľahká vetrovka, ktorú jednoducho zvinieme do vrecka drese av prípade potreby vám veľmi dobre poslúži. Nie je od veci si na bicykel vziať aj ľahkú membránovú bundu, pretože tieto odevy majú vynikajúcu odolnosť proti vlhkosti zvonku, ale zároveň odvádzajú maximum vlhkosti preč od tela. Membránové bundy sú preto výbornými doplnky funkčných materiálov spodných vrstiev oblečenia a sú pre pocit tepelnej pohody a pohodlie pri jazde výhodnejšie, ako najlacnejšie vetrovky, ktoré vôbec neventilují a alebo veľmi málo.
S vyššie uvedenými zmenami teplôt v priebehu dňa súvisí ďalšia požiadavka cyklistického oblečenia: obliekajte sa tak, aby bolo možné sa tepelným zmenám prispôsobiť. Ak podnikáte totiž celodenný výlet na bicykli, ráno je ešte chladno, cez deň sa oteplí, a večer sa začne znovu ochladzovať. Je zbytočné sa cez poludnie potiť v teplom oblečení, ak je 25 stupňov. Riešením sú cyklistické návleky na dolné končatiny, na kolená, na ruky - v prípade potreby je možné sňať a schovať do vrecka v drese alebo do batôžka. Výrobcovia cyklistického oblečenia vyrábajú napríklad aj bundy s odopínateľnými rukávmi a bundička sa tak razom môže stať praktickou vestou.
Nezabúdajte pri svojich jarných vychádzkach ani na všelijaké doplnky: dlhoprstý rukavice, šatku na krk, priedušnou čiapočku alebo multifunkčné šatku na hlavu a cez uši. Na tretry sa predávajú návleky z plavkovina, ktoré sú tiež veľmi praktickým doplnkom.
štvrtok 31. marca 2011
Film: Bicykel v Pekingu
Dráma Čína (2001). Bicykel je v čínskej metropole zdrojom obživy i znakom spoločenského štatútu. Prísť o neho môže byť osudové. Snímka o modernej Číne a jej mládeže. Hrajú: Z. Xun, L. Bin, C. Lin a ďalšie. Réžia W. Xiaoshuai (109 min)
Bicykel bol odnepamäti symbolom Pekingu. Hoci dnes už nemá tak zásadnú úlohu, ako v čase pred tým, ako sa Čína otvorila trhovej ekonomike, ale naďalej pre radu ľudí predstavuje zdroj obživy aj znak spoločenského štatútu. Snímka ovenčená cenami v dvoch kategóriách na berlínskom filmovom festivale vychádza z čínskej reality a spája ju s inšpiráciou klasickým dielom talianskeho neorealismu Zlodeji bicyklov (1948). Podobne ako vo filme Vittoria De Sicy predstavuje krádež bicykla začiatok cesty, počas ktorej postavy prejdú rôznymi vrstvami spoločnosti a prostredníctvom rozličných peripetií pred zrakmi divákov vyvstane obraz miesta diania. Na rozdiel od sociálno agitačního talianskeho snímky zasadeného do
Ríma v dobe po druhej svetovej vojne sa Bicykel v Pekingu odohráva v modernej dobe a ukazuje čínsku metropolu z pohľadu mladej generácie. Hlavnými hrdinami rozprávania sú dvaja mladíci - jeden pochádza z dediny av Pekingu sa živí ako poslíček, zatiaľ čo druhý je zo stredostavovskej rodiny a v meste chodí do školy. Režisér Wang Xiaoshuai býva radený k tzv šiestej generácii čínskych filmárov. Tá predstavuje poslednú etapu v generačnom členení čínskych tvorcov a prelom medzi organizovaným filmovým aparátom a júcimi tvorivým prostredím trhovo orientovanej spoločnosti. Ide o režisérov, ktorí vyštudovali Pekinskú filmovú akadémiu a prvé diela vytvorili začiatkom 90. rokov. Na rozdiel od estétsky zameraných filmárov piatej generácie ako Zhag Yimou či Chen Kaige sa zameriavali na každodennú realitu. Snažili sa poukazovať na témy spojené s premenami spoločnosti vo vtedajšej Číne, kde sa spájali počiatky rastúca ekonomiky s paradoxy stále platného komunistického konania.
Bicykel bol odnepamäti symbolom Pekingu. Hoci dnes už nemá tak zásadnú úlohu, ako v čase pred tým, ako sa Čína otvorila trhovej ekonomike, ale naďalej pre radu ľudí predstavuje zdroj obživy aj znak spoločenského štatútu. Snímka ovenčená cenami v dvoch kategóriách na berlínskom filmovom festivale vychádza z čínskej reality a spája ju s inšpiráciou klasickým dielom talianskeho neorealismu Zlodeji bicyklov (1948). Podobne ako vo filme Vittoria De Sicy predstavuje krádež bicykla začiatok cesty, počas ktorej postavy prejdú rôznymi vrstvami spoločnosti a prostredníctvom rozličných peripetií pred zrakmi divákov vyvstane obraz miesta diania. Na rozdiel od sociálno agitačního talianskeho snímky zasadeného do
Ríma v dobe po druhej svetovej vojne sa Bicykel v Pekingu odohráva v modernej dobe a ukazuje čínsku metropolu z pohľadu mladej generácie. Hlavnými hrdinami rozprávania sú dvaja mladíci - jeden pochádza z dediny av Pekingu sa živí ako poslíček, zatiaľ čo druhý je zo stredostavovskej rodiny a v meste chodí do školy. Režisér Wang Xiaoshuai býva radený k tzv šiestej generácii čínskych filmárov. Tá predstavuje poslednú etapu v generačnom členení čínskych tvorcov a prelom medzi organizovaným filmovým aparátom a júcimi tvorivým prostredím trhovo orientovanej spoločnosti. Ide o režisérov, ktorí vyštudovali Pekinskú filmovú akadémiu a prvé diela vytvorili začiatkom 90. rokov. Na rozdiel od estétsky zameraných filmárov piatej generácie ako Zhag Yimou či Chen Kaige sa zameriavali na každodennú realitu. Snažili sa poukazovať na témy spojené s premenami spoločnosti vo vtedajšej Číne, kde sa spájali počiatky rastúca ekonomiky s paradoxy stále platného komunistického konania.
štvrtok 17. marca 2011
Elektricky bicykel Jawa
Opava - Prvý elektrický bicykel známej motocyklové značky Jawa sa chystá v marci uviesť na trh opavský podnikateľ Pavol Brída so svojou spoločnosťou Motoscoot. Bicykel má historickú podobu, je vybavené lionovou batérií a šesťstupňovou prevodovkou Shimano. Má osloviť najmä štyridsiatnikov a starších ľudí. Podľa Brídu sa chce jeho firma vydať so značkou Jawa cestou zelenej energie.
"Ide o historicky prvý e-bicykel pod značkou Jawa, je to míľnik tejto značky. Nový ekologický dopravný prostriedok je s vymoženosťami high-tech, aké elektrické bicykel v tomto segmente a cene môže ponúknuť," uviedol Brída. Bicykel má lionovou batériu, dotykové ovládanie, tri rýchlosti vďaka pohonu elektrickým motorom ak tomu navyše šesťstupňovú prevodovku Shimano. Na bicykli sú najmodernejšie súčasné materiály, kedy jeho tvorcovia kládli dôraz na maximálne odľahčenie.
"Samozrejme sme nezabudli na dobovú červenú 'jawáckou' tmavú farbu v prevedení tmavo červenej metalízy s logami Jawa, dobové tvarované sedadlo potiahnuté hnedou kožou prešívanou niťou a retro odpruženie sedadla," vykreslil Brída. Kolo chce oficiálne predstaviť verejnosti na konci marca.
Bicykel váži 24 kilogramov. Motor má výkon 250 wattov, s pohonom liatinové batérie o 24 voltoch maximálny dojazd zhruba 45 kilometrov. Batéria sa dobíja približne jednu až štyri hodiny. Maximálna rýchlosť je 25 kilometrov za hodinu. Jeho cena bude do 20.000 korún.
Bicykel bude mať záručný list v dobovom prevedení, aké sa vydávali za prvej republiky, aby evokoval histórii značky. "Chceli sme bicykel skôr urobiť pre starších ľudí, ktorí vedia, čo značka Jawa znamená. Je teda pre ľudí okolo štyridsiatky a staršie, určite nie pre teenagerov," podotkol s úsmevom výrobcu motocyklov.
Spoločnosť Motoscoot vstúpila na trh s malými motocyklami pred 20 rokmi av ČR má 70 pobočiek. Na trh v minulosti napríklad uviedla novú Jawu Betka 50 alebo New Pionýr 50. Vlani predstavila nový model legendárneho Velorex.
"Ide o historicky prvý e-bicykel pod značkou Jawa, je to míľnik tejto značky. Nový ekologický dopravný prostriedok je s vymoženosťami high-tech, aké elektrické bicykel v tomto segmente a cene môže ponúknuť," uviedol Brída. Bicykel má lionovou batériu, dotykové ovládanie, tri rýchlosti vďaka pohonu elektrickým motorom ak tomu navyše šesťstupňovú prevodovku Shimano. Na bicykli sú najmodernejšie súčasné materiály, kedy jeho tvorcovia kládli dôraz na maximálne odľahčenie.
"Samozrejme sme nezabudli na dobovú červenú 'jawáckou' tmavú farbu v prevedení tmavo červenej metalízy s logami Jawa, dobové tvarované sedadlo potiahnuté hnedou kožou prešívanou niťou a retro odpruženie sedadla," vykreslil Brída. Kolo chce oficiálne predstaviť verejnosti na konci marca.
Bicykel váži 24 kilogramov. Motor má výkon 250 wattov, s pohonom liatinové batérie o 24 voltoch maximálny dojazd zhruba 45 kilometrov. Batéria sa dobíja približne jednu až štyri hodiny. Maximálna rýchlosť je 25 kilometrov za hodinu. Jeho cena bude do 20.000 korún.
Bicykel bude mať záručný list v dobovom prevedení, aké sa vydávali za prvej republiky, aby evokoval histórii značky. "Chceli sme bicykel skôr urobiť pre starších ľudí, ktorí vedia, čo značka Jawa znamená. Je teda pre ľudí okolo štyridsiatky a staršie, určite nie pre teenagerov," podotkol s úsmevom výrobcu motocyklov.
Spoločnosť Motoscoot vstúpila na trh s malými motocyklami pred 20 rokmi av ČR má 70 pobočiek. Na trh v minulosti napríklad uviedla novú Jawu Betka 50 alebo New Pionýr 50. Vlani predstavila nový model legendárneho Velorex.
utorok 22. februára 2011
Sevilla: cyklistické mesto
Na juhu Španielska leží na rieke Guadalquivir mesto Sevilla, hlavné mesto rovnomennej provincie a celej Andalúzie. Vo štvrtom najväčšom meste Španielska po Madride, Barcelone a Valencii žije 700 tisíc ľudí, v celom metropolitnom potom celkom jeden a pol milióna obyvateľov. Zatiaľ v meste z pohľadu mestskej hromadnej dopravy neexistovala akákoľvek cyklistická tradície ani infraštruktúra. Koho by tiež napadlo hnať sa niekam vo třicetistupňovém horúčave na bicykli? A v prevádzke plnom španielskeho temperamentu a úplne typickom štýle riadenia miestnych vodičov?
A predsa sa to podarilo. Dobrodružstvo, ktoré si väčšina miestnych obyvateľov skôr s chuťou odpustila, sa teraz stáva ich denné realitou. Za prácou, do škôl, priateľmi a po nákupoch jazdí na bicykli. A netrvalo to ani tak dlho. Iba za tri roky miestna samospráva doslova vydupal zo zeme, úplne z ničoho, prepracovaný plán rozvoja cyklistiky v meste. Aj preto bola práve Sevilla zvolená Európskou cyklistickou federáciou ako mesto, ktoré pohostia konferencii Velo-City 2011, ktorá sa tu bude konať od 23. do 25. marca.
Od roku 2007 do roku 2010 sa Sevilla zmenila z cyklisticky nepriateľského prostredia vo mesto cyklistike zasľúbenej. Vzniklo tu 120 kilometrov cyklotrás a podľa výskumov ľudia na bicykli denne podnikli od šiestich do šesťdesiatich tisíc jázd. Tridsať percent nových cyklistov pritom sedlo na bicykel "rovno" z auta, čo je úspech, ktorý málokto čekal.To znamená, že na bicykli dnes po Seville obyvatelia mesta podniknú sedem percent všetkých ciest.
Veľké množstvo mestských cyklistov pritom k jazdám využíva niektoré z dvoch a pol tisícky kolies z požičovní JC Decaux. To radí Sevillu na prvé miesto medzi sledovanými třiašedesáti mestami s výpožičnom systémom bicyklov. Priemerne tu denne prebehne dvadsaťpäť tisíc výpožičiek, čo je tiež prekvapujúce.
"Za veľmi krátku dobu sa nám podarilo skombinovať hospodárske úsilie s rozhodnú politikou zameranou na úpravu dopravnej situácie a rozvoj cyklistiky ako zdravého a udržateľného spôsobu dopravy s pozitívnym dopadom na život jednotlivcov aj spoločnosti," uviedol člen mestskej rady José Antonio García Cebrián. Podľa neho je Sevilla na dobrej ceste az nastoleného smere rozvoja dopravy v Seville už nie je cesty späť. "Bicykel je príkladom trvalo udržateľného spôsobu dopravy v meste a výrazným príspevkom do nutného boja proti zmenám klímy," doplnil radkyňa.
Konferencia Velo-City 2011 v Seville
Ako jedno z popredných "cyklistických" miest sveta bude Sevilla v marci hostiť odbornú konferenciu Velo-city 2011, najväčší a najvýznamnejší konferenciu zameranú na plánovanie rozvoja cyklistickej dopravy, ktorú organizuje Európska cyklistická federácia PKF. "Štyri hlavné tematické oblasti - zdravie, vzdelanie, efektivita verejných investícií a ekonomický dopad - budú preberané so zameraním na to, ako môže byť kolo predstavované ako spôsob dopravy v meste, ako v ňom žiť zdravšie a zlepšiť kvalitu života jeho občanov," načrtol Bernhard Ensink, jeden z organizátorov konferencie.
Velo-city 2011 si kladie za cieľ na príkladoch - akým je napokon aj Sevilla - predviesť, že možno v relatívne krátkej dobe účelne zmeniť dopravné návyky obyvateľov, zvýšiť pomer cyklistov v meste a popísať, ako sa môže používanie bicyklov premietnuť v ekonomike a sociálnej oblasti. Celkovo bude počas konferencie prednesených na 250 prezentácií z dvadsiatich siedmich krajín. Zúčastniť sa jej má tisíc návštevníkov z celého sveta.
Kultúrne centrum juhu Španielska je príkladom toho, ako sa v pomerne krátkom čase môže premeniť mesto bez cyklistickej tradície v ukážkovej centrum "zelenej" dopravy. Sevilla zažila rapídna a efektívnu zmenu dopravnej situácie a predovšetkým myslenie miestnych ľudí a je dôkazom toho, že je možné zmeniť dopravné vzory. Úspechom španielskeho mesta sa môžu inšpirovať aj iné veľké mestá na iných miestach vo svete.
A predsa sa to podarilo. Dobrodružstvo, ktoré si väčšina miestnych obyvateľov skôr s chuťou odpustila, sa teraz stáva ich denné realitou. Za prácou, do škôl, priateľmi a po nákupoch jazdí na bicykli. A netrvalo to ani tak dlho. Iba za tri roky miestna samospráva doslova vydupal zo zeme, úplne z ničoho, prepracovaný plán rozvoja cyklistiky v meste. Aj preto bola práve Sevilla zvolená Európskou cyklistickou federáciou ako mesto, ktoré pohostia konferencii Velo-City 2011, ktorá sa tu bude konať od 23. do 25. marca.
Od roku 2007 do roku 2010 sa Sevilla zmenila z cyklisticky nepriateľského prostredia vo mesto cyklistike zasľúbenej. Vzniklo tu 120 kilometrov cyklotrás a podľa výskumov ľudia na bicykli denne podnikli od šiestich do šesťdesiatich tisíc jázd. Tridsať percent nových cyklistov pritom sedlo na bicykel "rovno" z auta, čo je úspech, ktorý málokto čekal.To znamená, že na bicykli dnes po Seville obyvatelia mesta podniknú sedem percent všetkých ciest.
Veľké množstvo mestských cyklistov pritom k jazdám využíva niektoré z dvoch a pol tisícky kolies z požičovní JC Decaux. To radí Sevillu na prvé miesto medzi sledovanými třiašedesáti mestami s výpožičnom systémom bicyklov. Priemerne tu denne prebehne dvadsaťpäť tisíc výpožičiek, čo je tiež prekvapujúce.
"Za veľmi krátku dobu sa nám podarilo skombinovať hospodárske úsilie s rozhodnú politikou zameranou na úpravu dopravnej situácie a rozvoj cyklistiky ako zdravého a udržateľného spôsobu dopravy s pozitívnym dopadom na život jednotlivcov aj spoločnosti," uviedol člen mestskej rady José Antonio García Cebrián. Podľa neho je Sevilla na dobrej ceste az nastoleného smere rozvoja dopravy v Seville už nie je cesty späť. "Bicykel je príkladom trvalo udržateľného spôsobu dopravy v meste a výrazným príspevkom do nutného boja proti zmenám klímy," doplnil radkyňa.
Konferencia Velo-City 2011 v Seville
Ako jedno z popredných "cyklistických" miest sveta bude Sevilla v marci hostiť odbornú konferenciu Velo-city 2011, najväčší a najvýznamnejší konferenciu zameranú na plánovanie rozvoja cyklistickej dopravy, ktorú organizuje Európska cyklistická federácia PKF. "Štyri hlavné tematické oblasti - zdravie, vzdelanie, efektivita verejných investícií a ekonomický dopad - budú preberané so zameraním na to, ako môže byť kolo predstavované ako spôsob dopravy v meste, ako v ňom žiť zdravšie a zlepšiť kvalitu života jeho občanov," načrtol Bernhard Ensink, jeden z organizátorov konferencie.
Velo-city 2011 si kladie za cieľ na príkladoch - akým je napokon aj Sevilla - predviesť, že možno v relatívne krátkej dobe účelne zmeniť dopravné návyky obyvateľov, zvýšiť pomer cyklistov v meste a popísať, ako sa môže používanie bicyklov premietnuť v ekonomike a sociálnej oblasti. Celkovo bude počas konferencie prednesených na 250 prezentácií z dvadsiatich siedmich krajín. Zúčastniť sa jej má tisíc návštevníkov z celého sveta.
Kultúrne centrum juhu Španielska je príkladom toho, ako sa v pomerne krátkom čase môže premeniť mesto bez cyklistickej tradície v ukážkovej centrum "zelenej" dopravy. Sevilla zažila rapídna a efektívnu zmenu dopravnej situácie a predovšetkým myslenie miestnych ľudí a je dôkazom toho, že je možné zmeniť dopravné vzory. Úspechom španielskeho mesta sa môžu inšpirovať aj iné veľké mestá na iných miestach vo svete.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)





