Foto: Michal Jon
Zdroj: kolo.cz
Odletieť s kolesom na druhý koniec sveta alebo len Európy je pohodlný a predovšetkým rýchly spôsob, jako sa dostať do východzieho bodu naplánované cyklovýpravy. Na čo si dať pozor a čo nepodceniť vám v nasledujúcom článku poradia skúsení cyklocestovatelé Lucie Kovaříková a Michal Jon.
Dôveruj, ale preveruj! alebo Základné fakty
Kolesá prepravuje takmer každá letecká spoločnosť. Rozdiely sú však vo výške poplatkov, v počte kusov batožiny iv ich povolenej hmotnosti, čo je pre cestujúceho cyklistu vždy dosť podstatné.
Pred cestou lietadlom je preto dobré si zistiť, koľko kíl a kusov bagáže na osobu daná spoločnosť povoľuje prepravovať v cene letenky. Údaje nájdete pohodlne na internetových stránkach, ktoré dnes prevádzkuje snáď každá firma.
Zároveň sa musíte informovať, za akých podmienok sa prepravujú práve kolesá. Ak si za ich prepravu letecká spoločnosť účtuje niečo extra, zaplatíte od niekoľkých desiatok do niekoľko stoviek dolárov navyše, čo môže cenu za let veľa navýšiť. Všetky tieto údaje sa navyše často mení. Aj keď kupujete letenku inde ako u leteckej spoločnosti, bude lepšie si informácie o preprave kola zistiť priamo na jej internetovej stránke, pretože predajca nemusí mať tá najaktuálnejšie dáta. Určite tu platí ono známe: Dôveruj, ale preveruj!
V krabici, kufri či len tak?
Existujú v zásade štyri spôsoby, ako bicykel lietadlom prepraviť: v krabici, v špeciálnom vaku, v pevnom kufri, alebo len tak holé. Každý spôsob má svoje výhody a nevýhody. Primárne otázka znie: budete sa vracať z rovnakého letiska? Ak áno, je tu hneď ďalšia otázka: čo s obalom po prílete?
Ak máte bicykel vo vaku alebo kufri, budete zrejme chcieť takýto obal uschovať aj pre spiatočný let. Najjednoduchšie iste bude úschovňa batožín priamo na letisku, zároveň je to však zrejme aj tá najdrahšia možnosť. Nám sa osvedčila lacnejšie (či dokonca bezplatná) variant úschovy, a to v blízkom kempe alebo hoteli, kde strávime prvú noc po prílete a uschovaný obal si tam pred spiatočným letom vyzdvihneme. Ušetrí to kopu starostí a cena za noc v kempe bude určite niekoľkonásobne nižšia ako platba za služby úschovne batožiny; navyše s vidinou ďalšie nami zaplatenej noci býva personál kempe / hotela väčšinou veľmi ústretový.
Prepravujete Ak koleso v krabici, čo niektoré spoločnosti vyžadujú, môžete ju s kľudom po prílete vyhodiť (alebo ju tiež niekde uschovať pre spiatočnú cestu). Krabica však bude najvhodnejšie, vraciate ak sa späť z iného letiska. V odletovom mieste si potom zoženiete novú.
Prepravujete Ak koleso holé, prípadne len obalené ochrannou fóliou - čo je spôsob, ktorý niektoré spoločnosti umožňujú -, existuje pochopiteľne väčšie riziko poškodenia kolesa. Roztiahnuté drôty výpletu kolies, ohnutý nosič či ukričané prehadzovačka hrozí asi najviac. Existujú však aj názory opačné: pozemný personál na letisku sa k takémuto bicyklu chová vraj šetrnejšie práve s vedomím, že ide o kolo, zatiaľ čo krabice aj vaky môžu trpieť pri nakladaní a vykladaní, kedy sa s batožinou bežne hádže a občas niečo pri manipulácii spadne z pásu alebo vozíka. Každý spôsob prepravy má skrátka svoje plusy a mínusy, svojich odporcov aj zástancov.
Naše skúsenosti a odporúčania
Preletov s kolesami máme za sebou už nespočetné množstvo, leteli sme v rôznych častiach sveta as rôznymi renomovanými i menej známymi spoločnosťami. Kolesá sme niekoľkokrát prepravovali vo vakoch, to keď sme leteli tam a späť z rovnakého letiska, väčšinou však v škatuliach, lebo ďalší let nás čakal inde.
Pri viacerých európskych cestách (dvojitým letu na Island, jednom do Škótska a jednom do Írska) sme mali kola vždy vo vakoch. Tie nám bezplatne uschovali v kempe neďaleko letiska, kde sme si ich potom pri spiatočnej ceste po niekoľkých týždňoch vyzdvihli. Do vaku sa okrem kolies vošla vždy aj celá výbava, ktorá koleso tak trochu chránila pred poškodením, len bolo treba kontrolovať hmotnosť, aby sme neprekročili tú maximálne povolenú, čo vtedy bolo 32 kg na batožinu.
Pri ceste okolo sveta i pri ďalších cestách, keď sme prilietali a odlietali z iného letiska, sme kolesá vždy balili do kartónových krabíc, ktoré sme zohnali v každej cykloprodejně v odletovom meste. Krabíc od nových kolies sa v obchode vždy radi zbavia. A ak náhodou v žiadnej cykloprodejně krabice nemajú (alebo v meste nemajú cykloprodejny ...), existuje ďalší variant: kúpiť si na letisku krabicu špeciálne určenú na prepravu bicykla. Rad leteckých spoločností také kartónovej krabice predáva (cca 15-20 USD), pre vás tým odpadá časová strata pri obchádzaní cykloprodejen aj spôsob dopravy na letisko: proste tam dôjdete na bicykli.
Ak už máme krabicu, zložiť do nej koleso je hračka. Bežne stačí zložiť sedlo, obe kolesá, pedále a otočiť riadidlá. Prehadzovačku je dobré niečím ochrániť, treba okolo nej pripevniť prázdne tašky. Ostatné výbavu balíme buď priamo ku kolesám do krabice, alebo, ak máme povolené viac kusov batožiny na osobu, do tašiek, ktoré potom ale v cieli letu vyhodíme. Veci možno zabaliť aj do cyklistických tašiek, ktoré potom zviažeme k sebe a omotáme igelitovou fóliou, čím vytvoríme jedno kompaktné batožinu a zmestíme sa tak do povoleného počtu bezplatne prepravovanej batožiny, čo sú väčšinou práve dva kusy na osobu.
Baliť, baliť, baliť ...
Krabici s okolo vždy dokonale zalepíme a oblepíme lepiacou páskou, hlavne hrany a rohy. Dobré je myslieť na to, že krabici pri preprave niekedy pretrhnú a hrozí, že vzniknutú dierou vypadnúť drobné predmety. Je preto dobré skontrolovať aj celé kolo, či na ňom nie je niečo, čo by sa mohlo cestou uvoľniť a vykĺznuť von. Existuje ešte jedno riziko: ak krabice stojí niekde na letiskovej ploche a prší, dostane veľa zabrať a potom tiež hrozí, že sa pretrhne, premočený kartón nie je totiž najpevnejšiu. Lepiacou páskou nie je dobré šetriť ...
Pozor na Paríž
Pri tých viac ako tridsiatich preletoch s najrôznejšími svetovými leteckými spoločnosťami sa nám s kolesami nikdy nič nestalo, aj keď niekedy prileteli krabice pekne otrhané a pokrčené. Len raz s nami kolesa nepřiletěla vôbec. Pri prestupe v Paríži (tamojšie letisko je stratením batožiny vyhlásené) totiž odletela niekam úplne inam. Kolesá sme dostali až po dvoch dňoch, však žiadna tragédia to nebola, lebo sa to stalo pri návrate. Zaujímavé bolo, že sa obe krabice preleteli po rovnako zlé trase. Kolesá pred cestou späť zbavujeme ojazdených reťazí, brzdových klátikov aj špiny a prachu z práve absolvovanej cesty (Miami, 2009) Horšie by bolo, keby sa nám toto stalo pri lete tam a my museli štart cesty odložiť,; každopádne riziko, že sa batožina pri leteckej preprave niekam zatúlajú, skrátka existuje a treba s ním vždy počítať. My sa ho snažíme znížiť tým, že si vyhľadávame spoje s minimom prestupov - úplne najlepšie sú samozrejme priame lety, keď nebezpečenstvo straty batožiny pri prekladaní odpadá úplne.
Čo vziať do kabíny
A ešte niečo k váhe batožiny, ktorú ako cyklisti musíme riešiť vlastne vždy. Ako príručná batožina, kde tiež existujú prísne obmedzenia čo do počtu kusov aj kíl, si do kabíny berieme menší batôžtek (ktorý môžeme využiť napríklad pri prechádzkach po mestách alebo peších túrach) a cez rameno miesto kabelky řídítkovou brašňu, do ktorej vždy ukladáme fototechniku a GPSka . To všetko vypchať potrebné nejakým kúskom oblečenia. Na tašku ešte pripneme prilbu, ktorá je celkom neskladné, ale aspoň ju máme pod dohľadom a nebojíme sa, že nám ju niekde rozmáčknou. Takto ovešané ako vianočné stromčekovej lietame vždy a naozaj nikdy sa nad našimi príručnými batožinami nikto nepozastavil, nieto aby nám ich nepovolil vziať na palubu. A to ešte niekedy máme každý v igelitke noviny, mapy, sprievodca a ďalšie čítanie, o ktorom, keby niekto niečo namietal, by sme tvrdili, že to vyhodíme pred nástupom do lietadla a že je to len literatúra na krátenie dlhej chvíle pri čakaní na odlet.
Prajeme všetkým príjemný let s bicyklom a s minimom turbulencií!
Ríma v dobe po druhej svetovej vojne sa Bicykel v Pekingu odohráva v modernej dobe a ukazuje čínsku metropolu z pohľadu mladej generácie. Hlavnými hrdinami rozprávania sú dvaja mladíci - jeden pochádza z dediny av Pekingu sa živí ako poslíček, zatiaľ čo druhý je zo stredostavovskej rodiny a v meste chodí do školy. Režisér Wang Xiaoshuai býva radený k tzv šiestej generácii čínskych filmárov. Tá predstavuje poslednú etapu v generačnom členení čínskych tvorcov a prelom medzi organizovaným filmovým aparátom a júcimi tvorivým prostredím trhovo orientovanej spoločnosti. Ide o režisérov, ktorí vyštudovali Pekinskú filmovú akadémiu a prvé diela vytvorili začiatkom 90. rokov. Na rozdiel od estétsky zameraných filmárov piatej generácie ako Zhag Yimou či Chen Kaige sa zameriavali na každodennú realitu. Snažili sa poukazovať na témy spojené s premenami spoločnosti vo vtedajšej Číne, kde sa spájali počiatky rastúca ekonomiky s paradoxy stále platného komunistického konania.
